Členské štáty EÚ sa snažia nájsť spôsob, ako zabezpečiť predĺženie unijných sankcií v prípade maďarského veta. Hospodárske sankcie v jednotlivých balíkoch aj sankcie proti ruským a bieloruským občanom sa totiž musia predlžovať každých šesť mesiacov.
Riešením by podľa diplomatických zdrojov denníka Politico mohlo byť previesť všetky sankcie do vnútroštátneho práva členských štátov. Nad týmto krokom začínajú podľa bruselského servera uvažovať aj krajiny, ktoré sa doteraz zdráhali niečo podobné urobiť, a síce Belgicko či Česko.
„My všetci – členské štáty a inštitúcie – sa musíme pripraviť na to, že sankcie nemusia byť obnovené,“ citovalo Politico jedného z únijných diplomatov. „My však musíme zabezpečiť, aby sankčný režim zostal aj naďalej odolný,“ dodal tento zdroj.
Podľa informácií sa žiadne oficiálne debaty o podobnom postupe zatiaľ neviedli, ide zatiaľ len o zákulisné diplomatické konverzácie. S podobným krokom je totiž spojených množstvo obáv. Všetky krajiny nemusia mať podobné sankčné režimy vo svojom vnútroštátnom práve a v prípade, že by sankcie následne prijalo len niekoľko krajín, vznikol by v obmedzeniach na úrovni EÚ zmätok.
Podľa bruselského serveru by však stačilo, ak by sankcie do svojho práva previedli viaceré kľúčové krajiny. „Aj to by obmedzilo dopad akéhokoľvek budúceho maďarského veta,“ napísalo Politico.
Maďarsko už v januári blokovalo predĺženie ekonomických sankcií voči Rusku, teda najrôznejších obmedzení dovozu a vývozu, ktoré sa musia predlžovať každých šesť mesiacov. Tieto sankcie by bez dohody vypršali 31. januára. Hrozilo tak, že by prestali platiť všetky sektorové obmedzenia obsiahnuté v schválených sankčných balíkoch.
Zároveň by to znamenalo uvoľnenie zmrazených ruských aktív držaných v Belgicku. Nakoniec Budapešť ustúpila, keď od Európskej komisie získala uistenie týkajúce sa „budúcej energetickej bezpečnosti Maďarska“. Sankcie boli teda predĺžené do 31. júla.
Blokovanie sankcií
V marci potom podobne Budapešť spoločne s Bratislavou blokovala predĺženie sankcií proti ruským a bieloruským občanom a firmám. Nakoniec sa podarilo nájsť kompromis, zo zoznamu podľa všetkého zmizli štyri mená a Maďarsko aj Slovensko svoju blokáciu stiahli. Bez dohody by sankcie vypršali v sobotu 15. marca, teraz boli predĺžené do 15. septembra.
Podľa českého ministra zahraničia Jána Lipavského bude jedným z dôsledkov podobných pravidelných súbojov s maďarským premiérom Viktorom Orbánom to, že viac rozhodnutí bude prijímaných na úrovni takzvanej koalície ochotných. Sú to krajiny, ktoré chcú ďalej vojensky a politicky podporovať Ukrajinu.
„To by však mohlo byť vnímané ako zlyhanie spoločnej zahraničnej politiky vo vnútri únijných inštitúcií,“ uviedol Lipavský v nedávnom rozhovore so serverom Politico. „Mali by sme sa zamerať na nájdenie politického riešenia,“ dodal.
