„Nepoznám asi ani jednu ženu, ktorá by si to užívala,“ povedala o veľkonočnej šibačke dvadsaťštyriročná Hana, ktorá študuje v Londýne. Keď svojim zahraničným spolužiakom povedala o tradícii šibačky, zostali prekvapení.
„Rovnako zvláštne na mňa pozerali, keď som im povedala o tom, že na dedinách hádžeme dievčatá do potokov. To ma utvrdilo v tom, že to asi nie je úplne normálna tradícia,“ dodala.
Podobný názor má aj dvadsaťsedemročná Tatiana. Symbolika šibačky sa jej síce páči, no už samotné šibanie podľa nej môže spôsobovať diskomfort. „Navyše, odráža rodovú nerovnosť z minulosti, ktorá už v dnešnej modernej spoločnosti nemá miesto,“ doplnila.
„Hoci mnohí považujú šibačku za násilie páchané na ženách odobrované tradíciou, tento obyčaj bude prežívať naďalej,“ myslí si etnologička Marta Botiková z Univerzity Komenského v Bratislave. Súčasné spoločenské hodnotové rebríčky podľa nej prenášame na starú tradíciu, a tak sa stane, že ju odsudzujeme, no aj tak sa udržuje.
Nesmeruje k zániku, skôr zmení formu
Tradícia spájaná s očistou a ozdravením podľa nej nesmeruje k zániku, ale k premene formy. „Vek šibačov klesá a vek vyšibaných stúpa. Hlavnými aktérmi tejto tradície sa stali malí chlapci, ktorí nechodia šibať len svoje spolužiačky, ale aj staré mamy, tety, krstné mamy. Zdravie a symbolické pošibanie tak doprajú aj starším generáciám,“ vysvetlila Botiková.
V tom sa súčasná šibačka odlišuje od tej, ktorú vykonávali naši predkovia. „Ľudia nikdy nerobili veci, ktoré pre nich nemali význam. Rozumeli symbolike a metaforám. Verili novej životodarnej sile zelene a prebúdzajúcej sa prírody, ktorá prinášala sviežosť a budúci rast,“ priblížila etnologička.
Všetky tieto pozitívne hodnoty túžili preniesť aj na človeka, špecificky na mladé ženy a dievčatá, ktoré mali zabezpečovať potomstvo. „Symbolika zdravia a sviežosti zostala, ale posunula sa na iné vekové kategórie,“ uviedla Botiková.
Nevie, čo by sa muselo udiať, aby ľudia prestali vykonávať to, čo vykonávali doteraz. „Obzvlášť keď je taká návšteva šibačov aj odmenená čokoládou alebo peniazmi,“ dodala.
Šibačka sa nespája len s Veľkou nocou
Územie dnešného Slovenska je priestorom, kde sa stretáva západoeurópska tradícia, ktorá verí v očistnú silu zelene a klíčiacej vegetácie, s východoeurópskou tradíciou, ktorá zas verí v očistnú silu vody. „U nás sa teda šibe aj polieva. A to v súčasnosti rovnako na západe, tak aj na východe krajiny,“ doplnila.
Kým na západnom Slovensku chodili mládenci so šibákmi a dievčatá šibali a šibanie potvrdzovali s tradičnou riekankou, na východnom Slovensku išlo skôr o oblievačku s čistou studenou vodou. „Tá mala podobne ako prúty priniesť sviežosť a zdravie,“ vysvetlila Botiková.
Šibanie sa nespája výlučne s Veľkou nocou. „V kalendárnom cykle je šibanie v ľudovej kultúre prítomné viackrát v priebehu výročného cyklu obyčají,“ povedala etnologička s tým, že tradícia stále súvisí s prianím budúcej prosperity.
Podľa etnologičky vo vianočnom období pastieri obchádzali gazdiné, aby si vybrali svoje výslužky. „Prinášali so sebou prúty a gazdiné ich nimi mali pošibať. Pastieri boli totiž tí, ktorí boli v kontakte s dobytkom, a teda má najlepšiu možnosť prenášať dobroprajnosť, zdravie a sviežosť na statok,“ priblížila.
Šibať môžu aj ženy
Šibačka tiež nie je výlučne mužská záležitosť, šibať môžu aj ženy mužov. „V utorok po Veľkonočnom pondelku bolo povolené ženám šibať mužov, no neexistuje jednotné vysvetlenie tejto tradície,“ uviedla etnologička Botiková.
Dodala, že nie je jasné, či išlo o pripomínanie vzájomnej striedmosti a zdržanlivosti v zmysle kresťanskej etiky, doprianie zdravia a sviežosti mužom alebo pomstu za predošlú šibačku a oblievačku. Obyčaj, pri ktorom ženy šibú mužov, je však podľa etnologičky na Slovenku veľmi zriedkavý.
