Slovenka Lenka Želonková v Brne popri štúdiu aj brigáduje. Už vyše roka však nemá zdravotné poistenie. Slovenská zdravotná poisťovňa s ňou poistný vzťah ukončila a česká ju odmietla prijať. Riešením môže byť komerčné poistenie, výnimka či zárobok dostatočný na vznik nároku na poistenie v ČR.
Zánik poistného po magisterskom titule
Lenka (24) po získaní bakalárskeho titulu na Slovensku odišla študovať do Brna na Masarykovu univerzitu. „Kde som začala na magisterskom štúdiu, a pokračovala som v špeciálnej pedagogike. Na bakalárskom stupni som začala s logopédiou,“ uviedla študentka.
Vlani v júni úspešne ukončila magisterské štúdium. Prekvapilo ju, že hoci pokračuje v dennom štúdiu na univerzite, štát už za ňu poistné platiť nebude.
„Za poistenca štátu sa podľa zákona o zdravotnom poistení považuje nezaopatrené dieťa, najdlhšie však do získania prvého vysokoškolského vzdelania druhého stupňa,“ vysvetlila hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Danka Capáková.
„Paradoxne, mám kamarátov, ktorí študujú a predlžujú si štúdium, a na to zdravotné poistenie majú stále nárok,“ povedala Lenka.
„Tam by som to možno naozaj vnímal tak, že sa zvýhodňujú tí, ktorí možno nie sú takí draví. Možno nie sú takí šikovní a nakoniec im štát vlastne aj viac, ako keby, pomôže,“ vyjadril sa nezávislý advokát a odborník na medicínske právo Ivan Humeník.
Podľa zákona o zdravotnom poistení platí štát poistenie za úspešného absolventa len v prípade, ak pokračuje v doktorandskom štúdiu v dennej forme. Doktorát si robí aj Lenka, ide však o kombinovanú formu. Keďže pre denné bakalárske štúdium sa zamestnať nemôže, zdravotné odvody si tak môže hradiť len ako samoplatkyňa.
To pre ňu znamená platiť si 107,25 eur mesačne. „Odkiaľ mám mať na to peniaze, keď som študentkou v dennej forme a mám 24 rokov,“ vyhlásila Lenka.
Dôvodom bola brigáda v Brne
Privyrobiť si chcela na brigáde. V závere magisterského štúdia, konkrétne od januára 2024, začala pracovať v Brne 25 hodín mesačne. A to bol dôvod, prečo s ňou Všeobecná zdravotná poisťovňa poistný vzťah skončila.
„Ja som do VšZP poslala potvrdenie o ukončení štúdia a zároveň s tým som poslala aj DPP (Dohoda o prevedení práce),“ opísala Lenka. „Na základe tohto dokumentu mi potom prišiel email zo VšZP s tým, že mi ukončujú poistný vzťah už k 1. 1. 2024,“ dodala.
„V dohode, ktorú nám predložila, bolo uvedené miesto výkonu práce Brno. To znamená, že počas výkonu činnosti zamestnanca v Českej republike sa na ňu vzťahujú české právne predpisy,“ uviedla Capáková z VšZP.
Ide o nariadenie Európskeho parlamentu platné pre všetky štáty Únie. Osoba môže podľa neho podliehať zákonom o zdravotnom poistení len jedného členského štátu. Ak teda slovenskí študenti v Českej republike popri škole pracujú, majú povinnosť oznámiť to svojej zdravotnej poisťovni.
„Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom zániku verejného zdravotného poistenia v SR,“ spresnila Capáková.
Diery v legislatíve
Brigáda v Českej republike však pre slovenských študentov automaticky neznamená, že im vznikne nárok na české zdravotné poistenie.
„Okrem mesiacov, kedy príjem z dohody o vykonaní práce resp. dohody o pracovnej činnosti presahuje zákonom stanovenú hranicu a osoba sa stáva účastnou na systéme verejného zdravotného poistenia,“ povedal hovorca Ministerstva zdravotníctva SR Andrej Wallner.
Aktuálne ide o sumu 11 500 českých korún za mesiac. To je v prepočte 460 eur. Príjem Lenky Želonkovej bol však nižší, 7 500 korún, teda približne 300 eur.
„Tak zo Slovenska mi povedali: Buď si vybavte komerčné poistenie, alebo si nájdite iného zamestnávateľa, ktorý za vás odvody odvádzať bude,“ uviedla Lenka. „Myslím si, že študenti, ktorí sú takýmto spôsobom zamestnaní, tak sa k svojej ekonomickej aktivite nepriznávajú, aby nestratili nárok na poistný vzťah na Slovensku,“ skonštatovala.
„Všeobecná zdravotná poisťovňa má len obmedzené možnosti, ako to môže zistiť,“ potvrdila Capáková. Upozornila však, že ak si poistenci túto oznamovaciu povinnosť nesplnia, vystavujú sa riziku neoprávnene čerpanej zdravotnej starostlivosti v prípade, že sa dodatočne preukáže, že v danom čase podliehali právnym predpisom iného štátu.
Dlhuje 113 eur
Lenka si oznamovaciu povinnosť, síce neskôr, ale splnila. No keďže VšZP s ňou poistný vzťah ukončila spätne od januára 2024, momentálne jej dlhuje 113 eur.
„Evidujeme však pohľadávku za zdravotnú starostlivosť a kapitácie, ktoré Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila poskytovateľom zdravotnej starostlivosti po zániku verejného zdravotného poistenia na Slovensku,“ povedala Capáková.
„Tým pádom, že som nevedela, že nemám zdravotné poistenie, ešte vo februári 2024 som bola na prehliadke u očného lekára,“ uviedla Lenka.
V rámci Európskej únie tak zrejme existujú legislatívne diery, cez ktoré môžu prepadávať napríklad študenti.
„Náš zákon vychádza z toho, že každý má byť zdravotne poistený,“ uviedol nezávislý advokát a odborník na medicínske právo Ivan Humeník.
„Preto sa mi javí, že postup, ktorý zvolila zdravotná poisťovňa, je príliš formalistické uplatňovanie slovenského zákona. Poisťovňa tam vôbec neberie do úvahy to, že týmto postupom znemožnila uplatnenie aj toho práva,“ skonštatoval.
„To nie je len povinnosť, to je aj právo byť poisteným a poberať benefity z toho zdravotného poistenia na Slovensku,“ vyhlásil.
Zarobiť minimálnu sumu
Lenke nárok na české zdravotné poistenie nevznikol, keďže ako brigádnička zarábala menej ako zákonom určené minimum 11 500 českých korún. O české poistenie sa následne usilovala ako študentka. „V ČR platí, že ak sa študuje do 26 rokov v dennej forme, tak mám nárok na bezplatné zdravotné poistenie,“ vysvetlila.
„SR a ČR sú si vedomé tohto problému a tak zástupcovia inštitúcií pracujú na vzájomnej dohode,“ povedal Wallner. Je to však podľa jeho slov náročný a zdĺhavý proces. Je potrebné zohľadniť rôzne kategórie osôb a ide o dohodu, do ktorej sú zainteresované viaceré inštitúcie na oboch stranách.
Keď svoju situáciu opísala jednej zo siedmich českých zdravotných poisťovní, odpovedali jej, že môže byť poistená na základe faktického bydliska. „Keď som si k tomu vybavila všetky papiere, tak som sa vrátila naspäť do poisťovne v Brne. Tam mi povedali, že my vám to nemôžeme prijať,“ dodala Lenka.
Prečo Lenka dostala protichodné informácie, česká zdravotná poisťovňa nevysvetlila. Vo vyhlásení uviedla, že každá žiadosť o „prihlásenie k zdravotnému poisteniu z dôvodu faktického bydliska“ je relevantne a komplexne zhodnotená. Posudzujú sa všetky potrebné informácie, doklady a podklady. K prípadu sa preto nemožno ďalej vyjadrovať.
„Takže moja súčasná situácia je taká, že naozaj žiadne zdravotné poistenie nemám,“ skonštatovala Lenka.
Výnimka či samoplatca
„Odporúčame, aby sa dotknutá osoba obrátila na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, odbor medzinárodných vzťahov a európskych záležitostí, za účelom podania žiadosti o výnimku,“ uviedol Wallner. „Po udelení výnimky bude dotknutá osoba na účely zdravotného poistenia podliehať legislatíve Slovenskej republiky,“ dodal.
Toto riešenie si môžu zvoliť aj ostatní slovenskí študenti, ktorí v ČR pracujú, stratia nárok na slovenské zdravotné poistenie, no výška ich príjmu nie je taká, aby im vznikol nárok na české zdravotné poistenie. Druhá možnosť pre Lenku a slovenských študentov v ČR je zarobiť si popri škole každý mesiac viac ako 11 500 korún.
„Ja som sa snažila aj v práci riešiť to, aby mi mohli navýšiť počet hodín. Ale to bude možné až od septembra,“ uviedla v tejto súvislosti študentka. „Moji rodičia sú otvorení tomu, že by to poistenie platili, pretože sa boja, že môže sa skutočne stať hocičo, tak aby som to poistenie mala,“ uzavrela.
