Na hlavný obsah

Slovensko presiahlo hranu priepasti a začína padať dolu, upozorňuje predseda NKÚ. Výročná správa hovorí o úpadku krajiny

Slovensko potrebuje rozsiahle reformy.

Slovensko presiahlo hranu priepasti a začína padať dolu, upozorňuje predseda NKÚ. Výročná správa hovorí o úpadku krajiny
Na snímke Ľubomír Andrassy. Foto: STVR

Slovensko funguje bez jasne zadefinovaných strategických cieľov a z dlhodobého hľadiska smeruje do úpadku. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) na to upozorňuje vo výročnej správe, ktorú predložil do Národnej rady.

Podľa predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho sa Slovensko po pandémii dostáva do úpadku. Uviedol to v relácii Aktuálne :24. Je podľa neho dôležité prijať konsolidačné opatrenia a zmenu systému riadenia a rozhodovania na najvyššej úrovni. „Ak sa to nestane, Slovenská republika bude čeliť ešte vážnejším rizikám. Budú ohrozené nielen sociálne dávky, ale napríklad aj celý dôchodkový systém,“ uviedol.

Podľa kontrolného úradu je po tridsiatich rokoch od veľkých spoločenských zmien čas na to, aby sa „nanovo nakreslilo fungovanie štátu“. Slovensko sa podľa Andrassyho potrebuje posunúť z pravidiel, ktoré platili v 90. rokoch, do roku 2025.

„Je to nielen využívanie moderných digitálnych informačných systémov, ale aj používanie AI a efektívnejšie používanie verejných zdrojov,“ dodal.

Úrad kritizuje štát za neefektívne využívanie financií. „V štáte nikdy nemáte dostatok peňazí na všetky verejné politiky. Cez stratégie musíte určovať priority, našej krajine však práve takéto priority chýbajú,“ vysvetlil. Štát si podľa neho musí určiť, či je preň prioritou mladá generácia, regionálny rozvoj, pasívne sociálne dávky, alebo bezhraničná energopomoc.

Na poslednom mieste z krajín EÚ

Po preskúmaní údajov za rok 2023 a 2024 sa ukázalo, že Slovensko „presiahlo hranu priepasti, do ktorej začína padať“, vyhlásil Andrassy. Pripomenul, že závisí od vlády a parlamentu, aké mechanizmy použijeme na to, „aby ten dopad nebol tak tvrdý, že ohrozí sociálny zmier a ohrozí fungovanie základných sociálnych benefitov pre tých, ktorí sú na hranici ohrozenia,“ načrtol. Pomoc má byť však podľa neho adresná a dobre vysvetlená.

Podľa údajov Európskej komisie je indikátor dlhodobej udržateľnosti v pásme vysokého rizika a Slovensko sa nachádza opäť na poslednom mieste z krajín EÚ. To, prečo sa s kritickou situáciou nič nerobí, je podľa Andrassyho otázka na vládu a parlament. „Upozorňujeme na to, že nemáme o päť minút dvanásť, ale sme po dvanástej hodine, čo sme konštatovali aj v rámci nášho stanoviska k štátnemu rozpočtu,“ povedal.

Kontrolný úrad uviedol, že najalarmujúcejšie čísla sú predikciou na rok 2025. Štátny dlh sa totiž dostane na úroveň takmer 60 percent HDP. „To znamená zadlženie na úrovni viac ako 77 miliárd eur. Pre lepšiu predstavu, to znamená, že dlh štátu voči spoločnosti, na každého občana, je na úrovni 14-tisíc eur,“ uviedol.

EÚ upozornila politikov

Podľa Andrassyho Európska únia upozornila slovenských politikov, že ak nezačnú s konsolidačnými opatreniami – vrátane reformy inštitúcií, Slovensko nedokáže zastabilizovať štátny rozpočet tak, aby mal pozitívny výhľad do budúcnosti, napríklad v roku 2050.

NKÚ vo svojej správe spomína aj fenomén „kultúrnej nezodpovednosti“. „Je to o tom, že tí, ktorí rozhodujú, rozhodujú iba v kontexte dnešného dňa. Vôbec sa nezaujímajú o to, čo to bude znamenať o päť alebo desať rokov. Je to aj o tom, že rozhodujete bez ohľadu na právne dôsledky, nie je vyvodzovaná žiadna osobná zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré boli urobené,“ vysvetlil Andrassy.

Pozrite si celý rozhovor s Ľubomírom Andrassym v relácii Aktuálne :24:

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika