Štát investuje do prevencie závažných ochorení málo. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) upozornil, že rezort zdravotníctva by na jej podporu mal z rozpočtu vyčleniť aspoň tri až päť percent ročne. Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že pracuje na viacerých opatreniach. Sú medzi nimi aj pilotné programy skríningu rakoviny pľúc a prostaty.
Na onkologické ochorenia u nás ročne zomrie približne 13-tisíc pacientov. Toto číslo môžu znížiť skríningové vyšetrenia. Napríklad kolonoskopia pri rakovine hrubého čreva a mamografia pri diagnostike rakoviny prsníka. Poisťovňa pacientom okrem nich prepláca aj vyšetrenie pri podozrení na rakovinu krčka maternice.
„My vidíme, že účasť na preventívnych programoch medziročne stúpa, hlavne pri nádore hrubého čreva sa vlastne zvyšuje účasť už na úroveň 60 percent, čo už začína byť naozaj približujúce sa k normám,“ zhodnotila onkologička Bela Mriňáková.
Zisteniam NKÚ pri investovaní do prevencie závažných ochorení sa v reportáži v Správach venovala redaktorka Andrea Šeligová:
Na prevenciu pritom štát ročne vyčlení len niečo o viac ako jedno percento zo svojho rozpočtu. Lekári dlhodobo upozorňujú, že najlepším spôsobom šetrenia je práve prevencia. Podľa NKÚ by do nej mal rezort investovať aspoň tri až päť percent.
„Úroveň piatich percent sa ukazuje ako efektívna. A čím viac zdrojov posunieme do prevencie, tým viac zdrojov ušetríme v operáciách v liečení pacientov a tým viac peňazí nám ostane pre tých, ktorí naozaj, či už kvôli genetike alebo kvôli iným zdravotným komplikáciám sa nemôžu tešiť zo zdravia,“ povedal predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Ministerstvo pracuje na opatreniach
„Ministerstvo zdravotníctva si uvedomuje potrebu zlepšenia financovania onkologickej starostlivosti, ako aj skrátenia času od diagnostiky po začiatok liečby. Aktívne pracujeme na opatreniach, ktoré by zabezpečili efektívnejšie využívanie zdrojov a zrýchlenie diagnostického procesu,“ vyjadril sa rezort zdravotníctva.
Medzi týmito opatreniami sú aj skríningy rakoviny pľúc a prostaty. Zdravotné poisťovne ich budú od prvého júla hradiť rizikovým pacientom. Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov je však potrebné, aby sa ku každému pacientovi pristupovalo individuálne podľa toho, v akej rizikovej skupine sa nachádza.
„Pretože nie každý má rovnaké riziko pre rôzne oblasti. Často dochádza k rôznym duplicitným výkonom,“ skonštatovala prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Elena Marušáková.
Podľa onkologičky by však každý pacient mal na vlastné zdravie v prvom rade myslieť sám. „Tak ako sme zvyknutí chodiť na prehliadky s autami a podobne, by sme určite mali minimálne rovnako dbať aj o naše vlastné zdravie,“ dodala onkologička Mriňáková.
