Tohtoročný marec bol vôbec najteplejším marcom v Európe, zatiaľ čo celosvetovo boli priemerné teploty druhé najvyššie v histórii. Informovala o tom v utorok (8. 4.) meteorologická služba Európskej únie Copernicus. Jej satelity tiež zaznamenali najmenšiu marcovú plochu arktického ľadu za 47 rokov od začiatku jej monitorovania.
Celosvetovo bol tretí mesiac tohto roka o 0,08 stupňa Celzia chladnejší ako vlaňajší marec, ktorý drží teplotný rekord. Priemerná globálna teplota pri zemskom povrchu dosiahla v marci 14,06 stupňa, čo je o 0,65 stupňa viac ako priemer z obdobia 1991 až 2020 a o 1,60 stupňa nad priemernou marcovou teplotou z predindustriálneho obdobia.
V Európe bol teplotný priemer v uplynulom mesiaci 6,03 stupňa, čo bolo najviac od začiatku meraní. Táto hodnota prekonala priemer obdobia 1991 až 2020 o 2,41 stupňa.
„Bol to tiež mesiac kontrastných zrážkových extrémov v celej Európe, pričom mnohé oblasti zažili najsuchší marec v histórii a mnohé miesta zažili najdaždivejší marec za najmenej 47 rokov merania,“ povedala Samantha Burgessová z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia.
Najviac nad priemerom boli v marci teploty na východe Európy a západe Ruska, naopak nezvyčajná zima bola na Pyrenejskom polostrove.
Nadpriemerné teploty zaznamenala tiež Arktída, kvôli čomu sa ďalej zmenšil povrch arktického morského ľadu. V tomto marci dosiahol svoje historické minimum pre tretí mesiac v roku, keď bol šesť percent pod dlhodobým priemerom.
