Už pred sezónou boli hokejisti Spišskej Novej Vsi pasovaní za jedných z favoritov súťaže. Ich kredit ešte stúpol po tom, čo premiérovo získali Pohár Dušana Pašeka pre víťaza základnej časti.
Radosť však vystriedalo sklamanie, keď rysy zakopli už na prvej prekážke a s play-off sa prekvapivo rozlúčili už vo štvrťfinále, pričom ich katom bol desiaty Zvolen. Tréner mužstva Vladimír Záborský otvorene priznáva, že tím sa po emocionálnom vrchole v základnej časti už nedokázal nastaviť na play-off.
„V závere základnej časti sme cítili, že môžeme vyhrať Pohár Dušana Pašeka, tak sme vynaložili veľa úsilia, aby sa to podarilo a potom emócie akoby opadli a bolo veľmi ťažké vrátiť sa na nejakú úroveň,“ uviedol Záborský v rozhovore pre spravodajský portál STVR.
V interview ďalej hovorí o dôvodoch neúspechu, ponaučeniach, sile kolektívu, ktorý dokázal otáčať zápasy, ale aj o tom, prečo slovenský hokej potrebuje systémové zmeny, ak chce napredovať.
Spišiaci sa nevedeli dostať do play-off nastavenia
Od vypadnutia vášho tímu v štvrťfinále extraligy uplynuli už viac ako dva týždne. Stihlo už opadnúť sklamanie zo skorého konca?
Keďže to bolo moje prvé play-off v pozícii hlavného trénera, nezabudnem na to tak skoro. V sezóne však bolo veľa pozitívnych vecí, ktoré prevyšujú sklamanie.
Za pozitívnu vec určite môžeme považovať víťazstvo v základnej časti. Keď sa na to pozrieme ako celok, za štyri roky medzi elitou ste ešte získali aj bronz a striebro, čo sú skvelé úspechy za taký krátky čas.
Sme mladý klub, takže by od nás asi bolo príliš trúfalé chcieť vyhrať v jednej sezóne obe trofeje. Vypadnutie v štvrťfinále asi musíme brať ako školu, zobrať si z toho ponaučenie a posunúť sa ďalej.
Stihli ste si už v klube zanalyzovať, prečo bol Zvolen nad vaše sily?
Nedá sa pomenovať len jeden ukazovateľ. Bolo to spojenie viacerých elementov, či už v našom alebo súperovom tíme. V našom mužstve sme mali viaceré zranenia. Na konci základnej časti sme boli na emočnom vrchole a dlhá pauza spôsobila, že sme sa emočne nevedeli dostať späť do play-off nastavenia. Samozrejme, spomenúť musím aj výkony Zvolena, ktorý hral naozaj výborne. Na ich čele stál brankár Pavel Kantor, na ktorom sme si vo viacerých zápasoch vylámali zuby.
Keď hovoríte o emočnom vrchole, máte na mysli niečo podobné, ako spomínali hráči po vlaňajšom finále proti Nitre? Vtedy hovorili, že vrchol zažili v siedmom semifinálovom dueli proti Košiciam a potom im to už nešlo.
Áno, presne to. Niečo podobné som cítil ja, ako tréner. Aj pre mňa je to veľká škola. Tieto veci sa asi dejú bežne a my sa musíme naučiť, ako s týmito emóciami pracovať a nevytvárať na seba taký enormný tlak.
V závere základnej časti sme cítili, že môžeme vyhrať Pohár Dušana Pašeka, tak sme vynaložili veľa úsilia, aby sa to podarilo a potom emócie akoby opadli a bolo veľmi ťažké vrátiť sa na nejakú úroveň.
Myslím si, že v zápasoch to nebolo o nejakej fyzickej pripravenosti alebo o silách, tých sme mali dosť. Poučili sme sa, teraz treba pracovať konzistentnejšie, trpezlivejšie a nevytvárať na seba samých taký tlak. V realizačnom tíme sme všetci domáci Spišiaci, čo je v extralige špecifické, a preto nám na tom extrémne záležalo.
Je niečo, čo by ste teraz vyslovene urobili inak?
Sú určite nejaké veci zo systémového a taktického hľadiska, ale tie sa nájdu v každom dueli. Vždy sa potom po analýze pozeráte na niektoré veci trocha inak. Nejaké detaily by som teda spravil inak, ale nemyslím si, že to boli hlavné dôvody, ktoré spôsobili, že sme vypadli.
Pozícia outsidera Spišiakom vyhovuje
Rysy si po dvoch predchádzajúcich medailových úspechoch vytvorili v extralige meno a ostatné tímy vedia, že s vami treba rátať. Do popredia vás dávajú aj hokejoví experti. Nevyhovuje vám viac, keď sa s vami menej ráta, než keď dostanete nálepku favorita?
Určite áno. Viackrát sme si povedali, že nám viac sedí pozícia outsidera, keď nás všetci odpisujú a s väčším pokojom sa môžeme sústrediť na náš výkon. Ako som povedal vyššie, všetko chce čas a my sa potrebujeme naučiť hrať aj v úlohe favorita.
Základnú časť sme nevyhrali náhodou, dokázali sme všetkým aj sebe, že máme kvalitné mužstvo, ale s tým prichádza aj zodpovednosť. To sa ešte musíme naučiť.
Akú úlohu mohlo zohrať, že zvolenský asistent trénera Dávid Skokan ešte počas sezóny pôsobil v Spišskej?
Myslím si, že je to preceňované a nezohralo to nejakú veľkú úlohu.
Kapitán sa hráčom ospravedlnil
V základnej časti strelilo mužstvo dokopy 173 gólov, čo ho zaradilo na piatu priečku s minimálnou stratou na tímy pred vami. V štvrťfinále ste v šiestich dueloch dokázali streliť len osem gólov, čo bolo z ôsmich tímov suverénne najmenej. Ako si to vysvetľujete?
Brankár Pavel Kantor podával v play-off úžasné výkony. V prvých dvoch zápasoch sme nehrali to, čo sme mali hrať, takže by som to ani nehodnotil. V tých ostatných, poviem to narovinu, niektorí hráči, ktorí mali rozhodovať zápasy, stratili formu a potrebné góly nedávali. Určite nám nepomohlo ani to, že náš najlepší strelec Branislav Rapáč zo šiestich zápasov prakticky tri nehral. Bola to kombinácia viacerých vecí.
Počas dlhodobej fázy bol výraznou postavou tímu spomínaný Branislav Rapáč. V štvrťfinále dva duely nedohral pre vylúčenie a do jedného vôbec nenastúpil pre trest. Čo k tomu môžete povedať?
Branislav je hokejovo inteligentný hráč a uvedomoval si, že v niektorých situáciách reagoval prehnane. Mrzelo ho, že nemôže byť s chlapcami na ľade a pomôcť im. Potom je tu aj otázka, či boli situácie adekvátne odpískané, ale nechcem sa k tomu vyjadrovať. Chalanom v kabíne sa ospravedlnil.
V play-off očakávali od legionárov viac
V základnej časti ste si vyslúžili nálepku mužstva obratov. Kde tkvela sila mužstva? Ako si vysvetľujete, že sa vám takto darilo?
Celý prebiehajúci ročník je veľmi vyrovnaný. Veľa zápasov, nielen našich, bolo o jeden až dva góly. Asi sme mali typologicky takých hráčov, ktorí sa vedeli správne namotivovať a zapnúť na vyšší výkon v časoch, keď sme prehrávali. Taktiež sme mali v kabíne veľkú vnútornú silu, pretože jadro mužstva sme mali pokope už viacero sezón, čo je v týchto situáciách veľmi podstatné. Hráči verili svojim schopnostiam a že dokážu zápas otočiť.
S výnimkou obrancu Ališauskasa mužstvo pred sezónou kompletne vymenilo legionárov. Ako vás presvedčili?
Typologicky to boli veľmi dobrí chalani do kabíny s veľmi dobrými povahovými vlastnosťami. Nemali sme s nimi najmenší problém, čo sa týka disciplíny. Zapadli do kolektívu, rovnako tak aj tí, ktorí prišli počas sezóny. V základnej časti splnili očakávania, ktoré sme od nich mali. V play-off, hovorím o celom mužstve, nielen o cudzincoch, mužstvo nemalo správnu formu a aj od legionárov sme očakávali viac.
Vlani žiarili útočníci Róbert Džugan a Oleksii Myklukha. V tejto sezóne ich produktivita výrazne klesla, druhý menovaný napokon putoval do Banskej Bystrice. Ako si to vysvetľujete?
V prípade Oleksiiho sa udiali veci mimo hokeja. Zomrel mu otec a nemal to ľahké. V lete podstúpil operáciu ramena a keď sa to spojilo, tak nemal potrebnú prípravu na sezónu. Počas ročníka sa do toho dostával ťažko, akoby sa nevedel rozbehnúť. Potom sme sa rozhodli, že zmena prostredia by mohla prospieť obom stranám.
Róbert Džugan mal nejaké zranenia, čo pri ňom nie je bežné. On je bojovník a často hral aj cez bolesť, čo jeho forme neprospelo. Hoci jeho forma nebola ideálna a nezbieral body, neznamená to, že pre tím nebol prospešný.
Aj napriek spomínaným dôvodom, dlhodobo sa opakuje, že mladých slovenských hráčov je v extralige nedostatok. Nebolo to z tohto pohľadu škoda?
Nebolo to len naše rozhodnutie. Viem, že Oleksiimu končila zmluva v klube. Niečo mu bolo ponúknuté a zvyšok už nie je otázka na mňa. Vyplynulo však z toho, že odišiel do Banskej Bystrice.
Spišská Nová Ves patrí ku klubom, ktoré volajú po tom, aby sa dávala príležitosť mladým hráčom. Podľa čísel odohral z ročníka 2005 najviac minút juniorský reprezentant Samuel Barcík. Ostatní hráči, ako Martin Šuty, Peter Gonda, Dávid Barilla či Denis Novogurský hrali minimálne. Prečo?
Vždy sa opakuje ten istý problém. Majitelia a manažéri klubov sú pod enormným tlakom zostupu či vidiny lepšieho umiestnenia. Finančná situácia, nielen v hokeji, nie je úplne ideálna. Aby sme mohli dávať priestor mladým, musí sa zmeniť niekoľko vecí. Kompetentní o tom vedia, ale stále si pred tým zakrývame oči. Manažér klubu nedovolí trénerovi dávať príležitosť mladým, keď má obavu zo zostupu alebo straty fanúšikov, čo by viedlo k zníženiu rozpočtu. Všetko sú to veci, ktoré nie sú rozhodnutím trénera, ale klubu celkového. Je to komplexný problém, ktorý musíme na Slovensku vyriešiť.
Hovoríte, že sa niečo musí zmeniť. Čo máte na mysli?
Priamy zostup do nižšej súťaže, respektíve uzatvorenie ligy. Majitelia klubov by si mali vytýčiť nejaké jasné ciele a zodpovedať, prečo, pre koho slovenský hokej robíme a čo je našim spoločným cieľom. Každý klub chce vyhrávať a mať plné tribúny. Sú však veci, ktoré sú za tým a sú dôležitejšie.
V prípade uzavretia ligy, nehrozilo by niečo podobné, ako sa udialo v tejto sezóne v Liptovskom Mikuláši? Klub, ktorý už v sezóne necíti šancu na úspech, rozpredá káder, lebo sa nebude báť zostupu. Neznižovalo by to celkovú kvalitu ligy a úroveň zápasov?
Myslím si pravý opak. Model súťaže bol vytvorený práve preto, aby sa takéto veci nestávali. Vidíme, už zo skúsenosti, že aj napriek tomu sa to stáva. Asi to nie je cesta. Ak by sa liga uzavrela a pridali by sa tímy naviac a hralo by sa klasické play-off prvý s ôsmym a ostatní o umiestenie, tak tímy mimo play-off by dávali príležitosť mladým hráčom.
Prejdime k príjemnejším témam. Do prípravy pred MS si vypýtali pozvánku obrancovia Adam Žiak a Dávid Romaňák. Pre nich asi pekné zadosťučinenie a odmena. Súhlasíte?
Adam Žiak má za sebou životnú extraligovú sezónu. Za tie roky, čo ho poznám, hral najlepší hokej a zaslúžil si to. Je to pre neho veľké zadosťučinenie. Dávid je hráč, ktorý je asistentom kapitána a veľký bojovník, ktorý so sebou dokáže strhnúť aj ostatných. Pozvánku si zaslúžil aj pre svoju oddanosť hokeju. Obom chalanom to prajem a držím im palce.
Romaňák si počas absencie stáleho kapitána vyskúšal aj túto pozíciu. Aj na základe toho, ako ho opisujete, rátate s tým, že by v budúcnosti mohol prebrať kapitánske céčko?
Všetci v klube do neho postupom času vkladáme čoraz väčšiu dôveru a zodpovednosť. Dávid je stále mladý chalan a aj on sám vie, že mať kapitánske céčko na hrudi nie je len tak. Potrebujete mať množstvo skúseností a odohraných sezón. Dávid má potrebné kapitánske vlastnosti a keď bude na sebe ďalej pracovať, tak nemáme o čom diskutovať.
Sezóna ho naučila pokore
Posuňme sa aj k vám. Počas sezóny ste sa z asistenta posunuli na pozíciu hlavného trénera. Ako ste vnímali väčšiu zodpovednosť, ktorú ste zrazu mali na pleciach?
V prvom rade, pre mňa bolo prebrať pozíciu hlavného trénera cťou, pretože v štruktúrach klubu pracujem už skoro desať rokov. Prešiel som si skoro všetkými kategóriami od prípravky, dorastu, juniorov až seniorov, takže to bola pre mňa česť, ale aj veľká zodpovednosť. Bol som viac-menej hodený do vody a snažil sa odviesť čo najlepšiu prácu. Zodpovedne som sa pripravoval a snažil sa dať mužstvu to najlepšie.
Počas dvoch minulých sezón ste ako asistent stáli po boku trénera Vlastimila Wojnára, ktorý sa podpísal pod zisk historických bronzových a strieborných medailí pre Spišskú Novú Ves. Čerpali ste aj z vecí, ktoré ste sa od neho naučili?
Trénerstvo je profesia, v ktorej ste večný študent. Povie to každý tréner, aj Mikula, ktorý má odtrénovaných veľa rokov. Vždy sa snažím od každého môjho kolegu zobrať si niečo dobré aj zlé, či to bolo v mládeži alebo pri mužoch.
Akú najväčšiu lekciu ste sa v sezóne naučili?
Mať pokoru pred samotnou hrou. Ľadový hokej je krásny šport, ale stále vám ukáže zrkadlo. Vždy vám odpovie a vráti to, čo ste do toho dali. Zistil som, že sa to dá robiť. Mal som pochybnosti, či som na to pripravený a či to zvládnem. Dostal som lekciu, že keď na sebe budem pracovať, tak môžem byť tréner.
Viete už, ako vyzerá vaša budúcnosť v klube?
Niečo sa už rieši, ale zatiaľ o tom ešte nechcem hovoriť.
Po viacerých trénerských výmenách v extralige prebrali vo väčšine klubov trénerské pozície slovenskí tréneri, pričom príležitosť dostávajú aj mladí koučovia ako vy. Pre ligu je to asi len pozitívne. Čo poviete?
Samozrejme, že je to pozitívne. Celé prostredie je rozdelené – či už ide o trénerov, hráčov Slovákov alebo cudzincov. Myslím si, že by sme mali držať viac jednotne a mať nejaké spoločné ciele. Jednou časťou sú aj slovenskí tréneri, ktorí sú kvalitní a majú chuť trénovať.
Otázka na záver, koho favorizujete na titul a prečo?
Favorizujem Košice, pretože majú na papieri najsilnejší a najširší káder. Hrajú spolu pod vedením Dana Cemana už veľmi dlho, čo je v hokeji dôležité. Ukazuje sa, že keď v hokeji pracujete koncepčne a nevyhadzujete trénerov a hráčov každé dva mesiace, tak sa to niekde prejaví. To sú dôvody, pre ktoré sú podľa mňa Košice najväčším favoritom na titul.
