Recipročné clá, ktoré sa chystá zaviesť administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa, znížia export z Nemecka do Spojených štátov o menej ako tri percentá. Uviedol to v stredu (2. 4.) nemecký inštitút Ifo, ktorý vzal do úvahy dorovnanie amerických ciel na úroveň ciel obchodných partnerov Spojených štátov pri každom tovare. Ak by Európska únia nepristúpila k žiadnym protiopatreniam, export z Nemecka by klesol o 2,4 percenta.
„Potenciálne sa to dotkne viac ako polovice všetkého nemeckého exportu do Spojených štátov,“ uviedla odborníčka Ifo na medzinárodný obchod Lisandra Flachová. „Vplyv recipročných ciel by však bol pre Nemecko výrazne nižší ako pri plošnom zvýšení amerických ciel o 20 percent,“ dodáva. List The Washington Post v utorok s odvolaním sa na zdroje napísal, že práve o 20-percentnom cle Trumpova administratíva uvažuje.
Recipročné clo reaguje na vyšší colný poplatok v inej krajine. Ak teda napríklad Európska únia zaťažuje dovoz osobných áut z USA desaťpercentným clom, ale Spojené štáty dovoz áut z EÚ clom iba 2,5 percenta, potom by americké recipročné clo predstavovalo 7,5 percenta, aby sa Američania dostali na únijných desať percent a porovnali obchodné podmienky.
Ochotní rokovať
Niektoré štáty už navrhli, že sú ochotné rokovať o znížení svojich ciel, aby sa americkým recipročným clám vyhli.
Štatistický úrad Eurostat v utorok zverejnil štatistiku o vývoze a dovoze áut za minulý rok. Čísla ukázali, že najviac áut z EÚ smeruje práve do Spojených štátov, vlani to bolo v hodnote 38,9 miliardy eur. Naopak, z USA sa doviezli do EÚ autá v hodnote 8,4 miliardy eur.
Flachová upozorňuje, že rozdiel v colných poplatkoch medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou je relatívne malý, predstavuje 0,5 percenta. Tým vysvetľuje aj nízky dopad na nemecký export.
Podľa skorších simulácií inštitútu ifo by export z Nemecka do USA klesol zhruba o 15 percent v prípade, že by Spojené štáty zaviedli 60-percentné clo na dovoz z Číny a 20-percentné clo na dovoz zo zvyšku sveta vrátane EÚ. O 60 percentách v prípade Číny Trump v minulosti tiež hovoril.
Bez ohľadu na ekonomické dopady považuje Flachová novú colnú politiku amerického prezidenta za vysoko problematickú. „Plánované zvýšenie ciel je bodom obratu a je frontálnym útokom na globálny ekonomický poriadok založený na pravidlách. V praxi podkopáva takmer 80 rokov multilateralizmu,“ povedala odborníčka Ifo.
Pozitívne dopady
Ak by sa Európskej únii prostredníctvom rokovaní podarilo znížiť vzájomné clá rovnomerne na oboch stranách, malo by to podľa simulácií pozitívne dopady. „Ak by EÚ vyjednala plne recipročné clá so Spojenými štátmi a Trump súhlasil s zodpovedajúcim znížením ciel, nemecká pridaná hodnota by sa zvýšila,“ domnieva sa Flachová. „Naše zistenia podčiarkujú dôležitú úlohu vyjednávania pri odvrátení zhubných účinkov obchodnej vojny,“ dodala.
Výpočty sú založené na obchodnom modeli ifo, ktorý zohľadňuje tarifné aj netarifné prekážky v medzinárodnom obchode. Pokrýva viac ako 141 krajín a 65 ekonomických sektorov, ktoré tvoria viac ako 90 percent celosvetovej pridanej hodnoty. Simulácie okrem toho využívajú komplexné colné informácie na úrovni výrobkov na výpočet rozdielov vo clách medzi USA a ich obchodnými partnermi.
Trump sa chystá sériu recipročných ciel, oznámil v utorok (1. 4.) o 16.00 h miestneho času (22.00 h SELČ) v Ružovej záhrade Bieleho domu. Dnešok Trump nazval dňom oslobodenia pre americké firmy, ktoré obchodujú so zvyškom sveta a na ktoré podľa neho doliehajú nespravodlivé clá. Peniaze z vyšších ciel plánuje čiastočne použiť na zníženie daní Američanom.
