Dlhodobá udržateľnosť slovenských verejných financií sa v minulom roku výrazne zlepšila, a to najmä vďaka konsolidačným opatreniam prijatým na rok 2025. Jej ukazovateľ klesol medziročne o vyše dva percentuálne body (p. b.) na aktuálnych 4,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Dostal sa tak z pásma vysokého do stredného rizika.
Na stredajšej (30. 4.) tlačovej konferencii o tom informovali predstavitelia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Prezentovali tak výsledky Správy o dlhodobej udržateľnosti za rok 2024. Ukazovateľ vyjadruje veľkosť ozdravných opatrení, ktoré sú potrebné na stabilizáciu dlhu v dlhodobom horizonte nad rámec doteraz prijatých opatrení. V absolútnej sume aktuálne predstavuje 5,7 miliardy eur.
„Najväčší vplyv na zlepšenie udržateľnosti mali konsolidačné opatrenia schválené v priebehu roka 2024 s účinnosťou od roku 2025, s celkovým vplyvom 1,8 percenta HDP. Ide predovšetkým o konsolidačný balíček, ktorý zlepšil udržateľnosť o 1,3 percenta HDP a spomalenie valorizácie miezd vo verejnej správe v tomto a budúcom roku,“ priblížila RRZ.
Pozitívny vplyv malo podľa nej aj zavedenie spotrebnej dane zo sladených nealkoholických nápojov a rozšírenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, prijaté ešte pred zostavením konsolidačného balíčka.
Financie zostávajú pod tlakom
Napriek výraznému zlepšeniu udržateľnosti zostávajú slovenské verejné financie podľa rady pod značným tlakom. „Osobitne znepokojujúci je rast štrukturálneho deficitu, ktorý v roku 2024 dosiahol 4,2 percenta HDP. Je to dôsledkom okamžitého nárastu výdavkov, ktoré sú financované predpokladanými úsporami v budúcnosti,“ zhodnotila RRZ.
Vysoký deficit v dôchodkovom systéme, ktorý sa časom bude ešte prehlbovať, predstavuje podľa nej nadpolovičnú záťaž pre dlhodobú udržateľnosť.
„Vzhľadom na to, že konsolidačné opatrenia už viedli k citeľnému zvýšeniu daňového a odvodového zaťaženia, čo prirodzene obmedzuje priestor na ďalšiu konsolidáciu prostredníctvom zvyšovania daní. Ozdravovanie verejných financií by malo pokračovať aj cestou efektívnejších výdavkov,“ zdôraznil predseda RRZ Ján Tóth.
Poukázať podľa neho treba na dlhodobo absentujúce štrukturálne reformy, ktoré by zvýšili budúci ekonomický rast a prispeli k menej bolestivému zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti.
