Vyhlásia sa za slobodných hospodárov, nevydávajú bločky a neplatia dane. Po Slovensku sa šíri vynaliezavý zárobkový model. Stojí za tým hnutie, ktoré neuznáva štát.
Hovorili sme s jeho zakladateľom a našli sme prvých priekopníkov kontroverznej schémy. Patrí k nim aj spevák Robo Papp, ktorý na seba strhol pozornosť potom, ako sa vyhlásil za slobodného živého muža a s manželkou rozbehol predaj kávy cez internet.
Mechanizmus slobodného hospodárenia vznikol v hnutí Jarilo. „Ide o personifikáciu figuríny, ktorú zrejme Slovania nahradili živým mladým mužom. Nazývali ho Jarilo a cválal na jar na bielom koni. Je jednou z bytostí, ktoré napomáhajú prinášať jar,“ vysvetlila etnologička Katarína Nádaská.
Zakladateľ hnutia čelí exekúciám
Hnutie má centrum v českom Halenkove. Neuznáva štát, ktorý označuje za korporáciu. Tvrdí, že sa spoločnosť dokáže riadiť sama. Žiada zrušenie bánk či exekútorských úradov.
„Hnutie Jarilo je úroveň, v ktorej sú prepojení jednotlivci na základe myšlienky spoločného zámeru vytvárať svet poľa prirodzených princípov a prírodných zákonov,“ priblížil zakladateľ hnutia Josef Polách.
Cieľom hnutia je podľa Nádaskej vytvoriť systém podobný občinovému systému. „Starí Slovania žili v občinách. Keď sa niečo vyrobilo, remeselníci si tento tovar tovar. V súčasnosti sa vracať k občinovému systému je na pováženie,“ povedala etnologička.
Zakladateľom hnutia je bývalý účtovník, ktorý podľa centrálneho registra čelí viacerým exekúciám. Podľa jeho slov sa za vodcu nepovažuje. „V žiadnom prípade nie som vodca ani guru. Som si ale vedomý, že mám akýsi dar zhora. Prichádzajú mi určitým spôsobom informácie, ktoré môžu pre iných znamenať možnosť zmeny smeru jazdy,“ uviedol Polách.
Sympatizantom je aj známy slovenský spevák
Na Slovensku dostal hnutie do pozornosti spevák Robo Papp. Spolu s manželkou začali predávať kávu na webovej stránke, ktorú označujú za nepodnikateľský priestor – klub Ónyx.
Uvádzajú, že tam platia ich vlastné pravidlá a nevystavujú daňový alebo účtovný doklad. Platba za tovar má byť klubový príspevok a po jeho uhradení kávu záujemca dostane ako dar.
„Účelom tohto obdarovávania je inkasovať odplaty, ktorých výška presahuje náklady. Ak to robí sústavne, tak to napĺňa znaky podnikania. Fundamentálne by sa teda mali platiť dane – daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty,“ vysvetlil daňový advokát Peter Varga.
Podľa speváka Roba Pappa máme na slobodné hospodárenie právo „vďaka rezolúcii OSN a deklarácii ľudských práv“. Podľa odborníka na medzinárodné právo Lukáša Marečeka však rezolúcia nepoužíva pojem slobodné hospodárenie, ani nerieši slobodu hospodárenia.
„Dôvodom pre jej prijatie bolo zvýšenie ochrany mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv,“ doplnil Mareček.
„Neviem si úplne hodnoverne spojiť predaj kávy s ochranou ľudských práv. V tomto prípade máme krištáľovo čisté porušovanie práva v podobe neplatenia daní,“ uviedol advokát Varga.
Rozhovor s nami odmietol
Roba Pappa sme žiadali o rozhovor, čo odmietol a odkázal nás zakladateľa hnutia Jarilo. „Je pravda, že tá káva u Roba Pappa má charakter, že je tam tenký ľad,“ povedal Polách.
„Partner klubu Jarilo ponúka službu alebo produkt, ktorý buď sám vyrába, alebo ho má ako doplnkový produkt k svojej službe práve z toho dôvodu, aby mohol zlepšiť svoju sebestačnosť, a to hospodárenie, aby mohol plniť svoje osobné poslanie napríklad v súvislosti so vzdelávaním určitých zásad,“ vysvetlil.
Podľa Lukáša Marečeka je to otázka pre štátnu kontrolu. „Aby vyhodnotila, či ide skutočne o členské príspevky alebo o zakrytú podnikateľskú činnosť,“ dodal.
„Z informácií, ktoré máme k dispozícii, nie je aktuálne možné určiť, o aký spôsob podnikania ide. Aj toto je predmetom preverovania. Až potom bude možné presne určiť, akými daňovými predpismi sa bude musieť toto podnikanie riadiť,“ vysvetlil hovorca Finančnej správy Daniel Súkup.
Slobodné hospodárenie
Členovia hnutia Jarilo sa označujú aj za tzv. živých ľudí a snažia sa vytvoriť vlastný mikroštát. „Myšlienky toho hnutia hovoria o tom, že štát úplne zlyhal a zlyhali všetky jeho úrady. Živý človek, to je taká ich méta, a to majú byť vlastne tí prebudení ľudia,“ povedala Nádaská.
„Pri svojej práci účtovníka som videl pod mnohé pokrievky týchto individuálnych podnikateľov a uvedomil som si, že nikto z nich v podstate nežije slobodný život, ale je odkázaný na to, že musí zarábať peniaze, a to často za nie celkom dôstojných podmienok,“ povedal Polách.
„Živý človek sa živí slobodným hospodárením. Živý človek neprispieva do systému, v ktorom nechce žiť,“ uviedla Paulína Bajcsiová. Spolu s manželom Lórantom z Pataša pri Dunajskej Strede začali so slobodným hospodárením medzi prvými na Slovensku, keď sa počas pandémie dostali do finančných problémov.
Živia sa predajom rôzneho sortimentu od zdravotných topánok, čistiacich prostriedkov až po výrobu vlastnej múky.
„Slobodné hospodárenie znamená, že ja si určujem priestranstvo, kde to bude a pravidlá, ktoré sa tam budú dodržiavať. Neplatím z toho nič. My medzi sebou máme vzájomnú výmenu energie. A ja svoju životnú silu odmietam dať na toto, čo tu teraz je. Tento bordel, chaos a panika,“ povedala Paulína Bajcsiová.
Hnute má aj vlastnú menu
Vedúci odboru ochrany spotrebiteľa Slovenskej obchodnej inšpekcie Marián Jargaš o slobodnom hospodárení počul prvýkrát od nás. „Ani podnety na to neevidujeme. Zrejme to bude spôsobené tým, že keď aj tí spotrebitelia vstúpia do toho klubu, tak majú podobné zmýšľanie,“ vysvetlil.
„Slobodu sa nedá vykladať tak, že je absolútna. Pravidlá tu sú a keď s nimi nesúhlasia, tak nie je riešením vytvoriť si oázu, pretože tá zasahuje do práv ostatných, napríklad právo na spravodlivý výber daní zo strany štátu,“ vysvetlil daňový advokát Peter Varga.
„Máme aj vlastnú menu, ktorá predstavuje alternatívu k miestnej mene, aby si človek mohol vyskúšať, aké to je používať vlastné peniaze, ktoré sú plne kryté hodnotami, ktoré ponúkame v klube,“ uviedol Polách.
Spoločenstvá fungujú naprieč Slovenskom
Spoločenstvá, ktoré pracujú na rovnakom princípe, fungujú po celom Slovensku od Sobraniec až po Záhorie. V Malackách sme inkognito navštívili záhradné centrum, kde sme si chceli kúpiť kvety. Doklad nám ale odmietli dať.
„Osobne si myslím, že ide o nejaký nový spôsob ako ukrátiť spotrebiteľa na jeho právach alebo ako ukrátiť štát,“ povedal Jargaš.
V Malackách na rovnakej adrese pôsobí aj eseročka s tým istým názvom a majiteľmi ako klubové záhradné centrum. Podľa Finstatu má dlh na dani vo výške viac ako 497-tisíc eur. „V zmysle Daňového poriadku, upravujúceho daňové tajomstvo, je možné uviesť, že prebieha daňové exekučné konanie,“ vysvetlil hovorca Finančnej správy Súkup.
Marián Jargaš zo Slovenskej obchodnej inšpekcie vidí problém, že kupujúci na seba preberá zodpovednosť pochybného nákupu a predaja. „On neviem či vie garantovať bezpečnosť a kvalitu toho tovaru, nakoľko sa už v úvode dištancuje od toho, že je obchodník,“ skonštatoval.
Podľa slov zakladateľa hnutia sa účtovníctvo ako také pre tzv. systém nevedie. „Potom by teda nemali používať cesty, ktoré sú vybudované z verejných zdrojov, nemocnice a využívať služby záchranárov či hasičov,“ povedala Nádaská.
Pani Paulína Bajcsiová podľa svojich slov k lekárovi nechodí, lieči sa sama. Manželia nemajú občianske preukazy a pasy im vydala vydala anglická organizácia zastrešujúca jednu vetvu Živých ľudí.
„Nemáme štát. Píšeme malými písmenami meno a priezvisko. Ukážeme vám v záhrade protichemtrailsovú vežu. To sa volá Chembuster,“ povedala pani Bajcsiová.
Deti nepúšťajú do školy
„Písal som o niekoľkých prípadoch detí, ktoré sa dostali do hnutia Živých ľudí spolu so svojimi matkami. Išlo o to, že sa tieto ženy sa rozhodli žiť podľa pravidiel tohto spoločenstva a priviedli do neho svoje deti,“ priblížil portálu redaktor novinky.cz Petr Kozelka.
Podľa Kataríny Nádaskej existuje v tomto prípade tendencia nepúšťať deti do školy, pretože tá ich podľa člnov spoločenstva nič nenaučí.
Petr Kozelka priblížil, že naozaj založili školu Orlica. „Ale ak som správne pochopil, v tej škole boli jej dve deti jedinými žiakmi. Aspoň tak som to videl. A učili sa pozorovaním prírody a života,“ povedal Kozelka s tým, že v oboch prípadoch došlo k odobratiu detí matkám.
„Nepotrebujeme mať v tejto republike 56-tisíc zákonov. Mne stačia štyri základné zákony, ktoré sú podľa prirodzeného práva. A podľa prirodzeného je to: ži a nechaj žiť, aby sme si neubližovali na majetku, aby sme si neubližovali na zdraví. A posledné je, že neuzatváraj žiadne dohody v podvode a klamstve,“ vysvetlila Paulína Bajcsiová.
Podľa advokáta Vargu existujú parciálne veci, s ktorými každý nesúhlasí. „Ale eskalovať to do roviny, že a priori neuznávam štát, tú platformu, ktorá generuje pravidlá. Aj keď nechcem, musím sa im prispôsobovať, lebo v opačnom prípade je alternatívou chaos,“ skonštatoval.
