Telefóny majú zapnuté non-stop a po výzve idú ihneď do terénu – vždy bez nároku na odmenu. Takto fungujú dobrovoľníci z občianskeho združenia Pátrací tím Východ. Tento rok sú na pátračkách častejšie.
Pomáhajú záchranným zložkám a rodinám hľadať nezvestné osoby. Aj rušňovodič Marek. Počas dňa riadi železný kolos na koľajniciach a neraz sa večer vydáva pátrať. Najnáročnejšie je podľa neho hľadanie detí.
„Je to dosť citlivá téma aj skrz toho, že mám doma tri malé deti. Ja to teda beriem z inej stránky a idem naplno,“ hovorí pátrač-dobrovoľník OZ Pátrací tím Východ Marek Sviatko.
Za prvých päť mesiacov tohto roka boli v teréne už viackrát ako vlani. Za sebou majú už 42 výjazdov a našli 16 ľudí. Viac detí a mladistvých. „Je taká doba. Máme modernú techniku, počítače. Už nemáme kamarátov, nemáme spoločnosť, uzatvárame sa do seba,“ vysvetľuje veliteľ OZ Pátrací tím Východ Jozef Galeštok.
Pátraciemu tímu sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Diana Murdzíková:
„Keď ideme na výjazd, netušíme, kedy sa vrátime domov. Niekedy ideme na dve hodiny a prídeme o desať. Ťažko povedať, nikdy nevieme,“ uvádza spoluzakladateľ OZ Pátrací tím Východ Marcel Gruška.
Podpora na diaľku
V priemere idú do akcie najmenej desiati. Tých, ktorí sú v teréne, dopĺňa ešte Kristína Nikola. Aj keď je na vozíčku, je pre tím dôležitá.
„Veľmi ma poteší to, že som mohla aspoň na diaľku pomôcť tomu človeku. Veľmi si cením to, že vôbec takéto niečo existuje a že môžem byť toho súčasťou,“ hovorí analytička sociálnych sietí v OZ Pátrací tím Východ Kristína Nikola Semančíková.
Na východe je už sto dobrovoľných pátračov. „Termodrony v zarastených lesoch veľmi nepomôžu, viac sú nápomocné pešie tímy. Radšej teda dvakrát tade prejdem a viem určite, že tam nič nie je,“ dodáva Galeštok.
Posledný ťažký výjazd mali len pred niekoľkými dňami. V lesoch nad Kysakom hľadali turistku. Pátranie sa skončilo smutne. Našli ju už bez známok života.
