Bol to prvý a stále je aj najväčší úspech slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov. Tím Dušana Radolského vyhral kvalifikačnú skupinu v silnej konkurencii. Prebil sa cez náročné osemfinále s Ruskom a potom v konfrontácii najlepších ôsmich európskych tímov tejto kategórie obstál výsledkovo i hrou.
„Pre každého trénera je pocta robiť s reprezentáciou a je neadekvátne hovoriť, že ide len o dvadsaťjednotku,“ vyznal sa vo svojej autobiografickej knihe TrnaFčan Dušan Radolský. Stal sa v poradí tretím trénerom reprezentačného tímu tejto kategórie po Milanovi Lešickom a Jozefovi Barmošovi.
„Nominovaným hráčom som v rámci prípravy pred každým kvalifikačným zápasom hovoril, že máme šťastie, pretože hráme aj o olympiádu,“ pripomínal tréner, že každý druhý cyklus mal ešte aj takýto aspekt. Tí najlepší zo šampionátu ME získali miestenku na futbalový turnaj letných olympijských hier.
V kvalifikačnej skupine bolo päť účastníkov, znamenalo to osem zápasov a v každom kto z koho. Slováci prehrali jediný (v Maďarsku 0:3), vyhrali päť a medzi nimi aj doma nad Portugalskom, čo sa ukázalo ako kľúčové.
Rozhodujúci gól dal Martin Vyskoč, novinárom ho opísal tak, že „Czinegemu sa nepodarilo vystreliť, vyšla iba slabšia strela a ja som ju zachytil. Nemal som čas rozmýšľať, a tak som vystrelil.“ Samozrejme, veľkú cenu mali všetky bodonosné zápasy s Azerbajdžanom (2:1 a 3:0), Rumunskom (1:0 a 0:0), úspešný s Maďarskom (4:1) aj konfrontácia s Portugalskom (1:0 a 1:1).
V konečnom účtovaní sa napokon ukázal ten Vyskočov gól ako zásadný, pretože s Portugalskom sme mali na konci kvalifikačných bojov rovnaký počet bodov (17), síce horšie celkové skóre (12:6 oproti 17:6), no lepšie vzájomné zápasy.
Žreb osemfinále nám nadelil Rusko
Žreb osemfinále nám nadelil Rusko. „Jeho tréner Leonid Pachomov sa k nám správal presne ako veľký ruský medveď. Vyhlasoval, že sme slabý súper. Ja som tieto jeho reči vystrihoval a ukazoval v príprave našim chlapcom,“ osvedčil psychologickú zdatnosť Dušan Radolský.
Ten si našiel cestu k duši každého svojho hráča. „Po ligovom kole zavolal každému hráčovi a informoval sa, ako sa nám darilo a či sme zdraví. Na zrazoch sa pýtal, ako sa majú rodičia, či už máme frajerky a podobne. Budoval si s nami kamarátsky vzťah,“ chválil trénera Vyskoč.
Vyplatilo sa. Cez osemfinále prešli Slováci hladko, dvoma víťazstvami. Zabrala aj špeciálna motivačná prémia, ktorú hráčom venoval tréner. „Povedal som, že ak postúpime, nechám sa nimi ostrihať dohola.“
Zabrala motivačná výzva
Zabrala motivačná výzva aj kvalita slovenského mužstva, na ihrisku, na lavičke aj na trénerskej pozícii. V Moskve zariadil naše víťazstvo 1:0 Czinege. V odvete, ktorá symbolicky vyšila na 17. novembra, teda 10. výročie Nežnej revolúcie, sa pod výsledok 3:1 podpísali Barčík, Szilárd Németh a Vyskoč.
Potom to prišlo. „Kapitán Ďuro Czinege si ma vychutnal, pekne strojčekom a dohola,“ spomínal. Radolský to má stále zapísané ako jeden z najkrajších okamihov svojej trénerskej kariéry.
Keď bola známa osmička účastníkov finálového turnaja, UEFA otvorila prihlasovanie na jeho organizáciu. Zaujímali sa Francúzsko i Taliansko, prednosť dostalo Slovensko.
Hralo sa od 27. mája do 3. júna 2000 v Bratislave (na dvoch štadiónoch), Trnave a Trenčíne. Bol to veľký turnaj, zúčastnili sa na ňom hráči, ktorí sa zapísali do európskej futbalovej histórie: Andrea Pirlo, Gennaro Gattuso, Frank Lampard, Jamie Carragher, Milan Baroš, Marek Jankulovski, Xavi, Puyol. A naši Vratislav Greško, Szilárd Németh, Peter Babnič, Karol Kisel, Marián Čišovský.
„Mal som šťastie na generáciu hráčov. Mali sme zohratý a úžasne súdržný tím, ktorý sa nezľakol veľkých mien súperov,“ zbilancoval konečné 4. miesto na turnaji ME a miestenku na OH v Sydney tréner Dušan Radolský.
