Palestínske hnutie Hamas, ktoré Izrael, EÚ či USA považujú za teroristickú organizáciu, vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby zastavilo Izrael v používaní hladu ako nástroja vojny. Pri takejto situácii nemá zmysel rokovať o novom prímerí, povedal vysoký predstaviteľ Hamasu agentúre AFP. Izraelská organizácia na ochranu ľudských práv B’Tselom tiež v pondelok (5. 5.) na sociálnej sieti napísala, že Izrael používa hladovanie ako vojnový nástroj.
„Nemá zmysel viesť rozhovory alebo zvažovať nové návrhy prímeria, kým bude v Pásme Gazy pokračovať vojna za použitia hladu a vyhladzovacej vojny,“ povedal AFP člen politického vedenia Hamasu Básim Naím.
Vyzval pritom medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo tlak na vládu Benjamina Netanjahua, aby ukončila hladovanie a zabíjanie v Gaze.
Mimovládne organizácie aj OSN varujú, že v Pásme Gazy hrozí hladomor. Na toto územie, rozlohou menšou ako Praha a obývané asi dvoma miliónmi ľudí, izraelská vláda od 2. marca nepúšťa žiadnu humanitárnu pomoc.
Tvrdí, že tak chce Hamas prinútiť k prepusteniu zvyšných rukojemníkov, ktorých jeho členovia držia už vyše roka a pol. Podľa mnohých Izraelčanov ale vláda záchranu rukojemníkov takto nedosiahne. Jedinou možnosťou je dohoda o prímerí.
Zatvorené pekárne či verejné kuchyne
Organizácia B ’ Tselom tiež vládu kritizovala za to, že blokovaním dodávok jedla a zdravotníckeho materiálu „sa zámerne snaží vyhladiť vyše dva milióny ľudí, vrátane viac ako milióna detí. „Pekárne sa zatvorili. Verejná kuchyňa sa zatvorila. Sklady sú prázdne. Deti hladujú,“ uviedol v nedeľu humanitárny tím Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) pre palestínske územie.
Izrael čelí od konca roka 2023 obvineniu z genocídy, ktoré proti nemu na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ) vtedy podala Juhoafrická republika. Pripojilo sa k nej neskôr niekoľko krajín. Izraelská vláda obvinenia odmieta.
Kvôli podozreniu zo spolupáchateľstva na vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, vrátane používania vyhladovania ako vojnového nástroja v Gaze, vydal vlani v novembri na Benjamina Netanjahua zatykač Medzinárodný trestný súd (ICC). Jeho jurisdikciu Izrael neuznáva.
Kritika izraelskej vlády
Netanjahuova vláda čelí silnej kritike, že pred záchranou rukojemníkov z Gazy uprednostňuje zničenie Hamasu, čo ale mnohí považujú za nereálne.
Minulý mesiac sa začali množiť petície, ktoré podpísali tisíce Izraelčanov, vrátane armádnych záložníkov, vojakov vo výslužbe či bývalých členov aj niekoľkých exšéfov tajnej služby Mossad. Vyzývajú vládu, aby zabezpečila návrat rukojemníkov aj za cenu okamžitého zastavenia vojny. Namiesto toho tento mesiac vláda oznámila zosilnenie vojenskej ofenzívy.
Izraelský bezpečnostný kabinet pred pár dňami schválil novú ofenzívu v Gaze a už v sobotu armáda začala rozosielať desiatky tisíc povolávacích rozkazov. V pondelok vláda oznámila, že nová ofenzíva počíta s „obsadením územia“.
Podľa niektorých zdrojov by mohlo ísť o celé Pásmo Gazy. Ofenzíva bude podľa hovorcu armády zahŕňať rozsiahly útok a presun väčšiny obyvateľstva „za účelom jeho ochrany v oblasti vyčistenej od Hamasu“. Podľa izraelských médií sa akcia začne až po návšteve amerického prezidenta Donalda Trumpa na Blízkom východe, ktorá je plánovaná na budúci týždeň.
V pondelok izraelský minister financií Becalel Smotrič vyhlásil, že izraelská armáda sa z Pásma Gazy nestiahne, aj keď bude dosiahnutá ďalšia dohoda o rukojemníkoch. „Konečne budeme Pásmo Gazy okupovať. Prestaneme sa báť slova okupácie,“ povedal Smotrič.
Práve stiahnutie izraelskej armády z tohto palestínskeho územia je jednou z podmienok, ktoré si kladie Hamas v nepriamych rozhovoroch, ktoré sprostredkúvajú Katar, Egypt a Spojené štáty.
