Záhada Hincovho plesa nedá spávať trom horolezcom, ktorí v ňom vlani v auguste, ako hovoria, videli veľkého bieleho tvora. S vysvetlením, že zrejme išlo o meteorologický balón, sa nechcú zmieriť. Najmä, keď potápači poukázali na nevysvetlený pôvod kanálikov na dne plesa.
Horolezec Pavol Jackovič vlani na jeseň vyrozprával zážitok, ako počas lezenia s dvojicou kamarátov v skalnej stene zahliadli v plese veľkého bieleho živočícha. „Chvíľu to išlo k hladine, potom sa to otočilo naspäť. Očité svedectvo troch ľudí sa nedá spochybniť,“ vyhlásil tatranský horolezec Jackovič.
Jedna z teórií hovorila o vyze. Tatranskí zoológovia ju odmietli s tým, že pleso je príliš nehostinné na prežitie takejto veľkej ryby. Neskôr sa ukázalo, že v plese mohol plávať meteorologický balón. „Záhada lochneskej príšery z Hincovho plesa z minulého roku sa podarila vyriešiť,“ uviedla hovorkyňa Správy TANAP-u Nina Obžutová.
Potápač Pavol Král však upozornil na záznam zo septembra 1966, keď do Veľkého Hincovho plesa vypustili 28 pstruhov. „Čo tam okrem toho vyniesli, koľkokrát sa zopakoval takýto prenos pstruhov, prípadne iných rýb, nemáme žiaden záznam,“ skonštatoval odborník na tatranské plesá a potápač Pavol Kráľ.
Pátraniu po záhadnom živočíchovi v tatranskom plese sa Správach z regiónov venovala redaktorka Ivana Ratkovská:
Záhadné kanáliky na dne
Už pred 30 rokmi však našli potápači na dne Hincovho plesa v hĺbke viac ako 40 metrov kanáliky, ktoré v inom tatranskom jazere nenašli. „Sú asi 13 centimetrov široké a je to vyryté v bahne. Čo robí tieto ryhy?“ zamyslel sa Kráľ.
„Zatiaľ nemáme potvrdené žiadnym výskumom, čo tieto kanáliky spôsobuje,“ uviedla Obžutová.
Pavol Král sa potápal v Hincovom plese viackrát. Správa o spozorovaní veľkého živočícha ho zaujala. „Ryby jeseterovité sa živia zoobentosom . Sú to živočíchy dna. Bagrujú dno a vyberajú z toho všetko , čo jedlé a často nechávajú ryhy. Napĺňalo by to teóriu, že čo to spôsobuje. Ak by tam bol väčší jeseter,“ vysvetlil Kráľ.
„Mohli by sa tým popýšiť. Nikde v Európe tak vysoko jesetery ani pstruhy nežijú,“ navrhol Jackovič.
Nateraz sú to len dohady, získať dôkaz by mohol len seriózny výskum. „Takýto výskum zatiaľ Správa TANAPu nerealizovala, ani to nemáme v pláne,“ uviedla Obžutová.
„Keby tam bola vyza a keby tam bola od tých 50. a 60. rokoch a prežila by to, bola by to obrovská kuriozita, ale nevidím to ako nemožné,“ skonštatoval Kráľ.
