Kým svet sa pripravuje na dôsledky klimatickej zmeny, niektorí už v jej dôsledku stratili pôdu pod nohami. A to doslova. Indonézanka Pasijah býva tam, kde kedysi rástla ryža. Dnes má pod nohami more.
Z kedysi rybárskej dediny je dnes osamelý dom stojaci uprostred mora. Býva v ňom 55-ročná Pasijah, ktorá sa každé ráno zobúdza na zvuk vĺn.
„Voda neprišla naraz. Stúpala pomaly, po vlnách,“ opísala posledná obyvateľka zatopenej dediny Pasijah. „Začala som sadiť mangrovníky, aby chránili dom pred vetrom a vodou. A aj pre vtáky, tie nám pomáhajú,“ dodala.
Ročne ich zasadí 15-tisíc, a to úplne sama. Mangrovníky nie sú len symbolom odporu, majú aj ekologický význam. Chránia pobrežie pred eróziou, spomaľujú vlny, pohlcujú emisie a sú liahňou života.
Za obživou musí Pasijah cestovať na neďaleké trhovisko. „Žijem tu už 35 rokov. Kedysi som si vypestovala ryžu, čili, bataty… Dnes si všetko musím kúpiť. Voda vzala úrodu aj pôdu,“ posťažovala sa.
Zaplavovaniu pôdy v Indonézii sa v Správach venoval redaktor Michal Cimerman:
Nie všetko spôsobuje klíma
Pasijah sledovala, ako sa dedina menila na more. Ale nie je to len príbeh jednej ženy a jednej dediny. Podobne sa potápajú celé regióny. Ale nie všetko spôsobuje klimatická kríza, 70 až 80 percent poklesu pôdy v Indonézii spôsobuje človek. Nadmerným čerpaním podzemnej vody a veľkou výstavbou.
„Klimatická zmena spôsobuje len 20 až 30 percent záplav. Väčšinu má na svedomí rozvoj, ktorý spotrebúva veľké množstvo vody,“ potvrdil environmentalista Ferry Prihandono.
Indonézska vláda preto chce postupne presunúť hlavné mesto Jakarta severne na ostrov Borneo. Metropola s viac ako 10 miliónmi ľudí sa každým rokom prepadá najmenej o desať centimetrov. Dôvod je rovnaký, pôda sa pod váhou mesta a nedostatkom vody stráca.
Pasijah roky upozorňuje, že výstavba pri pobreží je neudržateľná. More si podľa nej berie späť to, čo mu patrí. „Každému som hovorila, že stavby pri mori nevydržia. Ale nikto ma nepočúval,“ vyhlásila.
Štát sľúbil postaviť 700-kilometrový múr. Ale Pasijah stavia vlastnú bariéru, z koreňov mangrovníkov. A každý deň verí, že jej domov vydrží aspoň o deň dlhšie.
