Izrael počíta s dobytím a udržaním územia Pásma Gazy, píše denník Times of Israel. Mohlo by ísť o celé územie, na ktorom žije viac ako dva milióny Palestínčanov. Izraelský bezpečnostný kabinet totiž schválil postupné rozšírenie vojenskej ofenzívy.
Jej cieľom je zvýšiť tlak na teroristické hnutie Hamas, ktoré stále zadržiava izraelských rukojemníkov. Ofenzíva má zosilnieť až po budúcotýždňovej návšteve amerického prezidenta Donada Trumpa v regióne.
Izrael už v rokoch 1967 až 2005 Pásmo Pazy okupoval a bola to nepríjemná angažovanosť krajiny, pripomína bezpečnostný analytik a bývalý vojak izraelskej armády Tomáš Alner.
„Rozhodne to nie je niečo, čo by veľká väčšina izraelských občanov a politikov chcela,“ povedal. V Izraeli podľa neho hľadajú mechanizmy, ktoré zabránia tomu, aby sa každých niekoľko rokov Gaza znovu vyzbrojila množstvom rakiet, ktoré pre porovnanie nemá ani väčšina krajín NATO.
Podrobnosti o plánoch Izraela zisťovala v relácii Rádiožurnál o 12.00 redaktorka Tamara Lištiaková:
Rozhodne Slovenská armáda nedisponuje takým počtom rakiet ako Gaza. „Každý kreatívny návrh je vítaný, samozrejme, v Izraeli, ako tejto situácii zabrániť, ale zatiaľ niečo také nebolo vymyslené,“ dodal.
Islamológ a religionista Atila Kovács z Univerzity Komenského tvrdí, že je to ďalší krok v takzvanom koncepte nepretržitej vojny. Vláda pod vedením Beniamína Netanjahua má v nej za cieľ udržať sa pri moci.
Problém s nedostatkom vojakov
Izraelská armáda v sobotu začala rozposielať desiatky tisíc povolávacích rozkazov a naráža na problém. „Začali veľmi vážne problémy s ľudským potenciálom, teda nie sú jednoducho vojaci, aby sa to ďalej rozširovalo,“ uviedol.
Tomáš Alner si nemyslí, že odpor je až taký vážny, no súhlasí, že mnohí rezervisti spochybňujú smerovanie tejto operácie.
Podľa CNN Izrael a USA rokujú o vzniku mechanizmu na obnovenie dodávok humanitárnej pomoci tak, aby ju nedostal Hamas a iné skupiny. Alner je však skeptický. „Všetko, čo príde do Gazy, skončí v rukách týchto ozbrojených skupín jednoducho preto, že sú silnejšie než neozbrojení civilisti,“ vysvetlil.
Izrael totiž čelí kritike, že používa vyhladovanie ako zbraň, čo je v rozpore s medzinárodným právom. „Ďalší hladomor, ďalšie choroby a tak ďalej. Súvisí to s tým, že sa tam nedostáva humanitárna pomoc,“ vyhlásil Kovács.
Konflikt nie je dvojstranný, úspech a sila hnutia Hamas a ďalších skupín v pásme Gazy podľa odborníkov stojí padá najmä na Iráne, ktorý ich vyzbrojuje.
