O úrovni našich vysokých škôl sa diskutuje celé roky. Keď ide o vzdelávanie lekárov, nehovoríme už len o diplomoch, ale o zdraví ľudí. To platí aj pri zubároch, ktorí si môžu po škole otvoriť vlastnú ambulanciu, no podľa odborníkov im chýbajú praktické zručnosti.
Systém, ktorý ich vychováva, má trhliny aj inde, v prednáškových sálach. Fakultám chýba kvalifikovaný personál. Problém hasia českými profesormi, ktorí majú zodpovedať za kvalitu. Reportéri STVR zisťovali, ako to vyzerá v praxi.
Zubné lekárstvo aktuálne študuje viac ako 650 slovenských a 300 anglicky hovoriacich študentov na štyroch fakultách v Košiciach, Martine a v Bratislave. „Študentov máme dostatok. Čo je veľmi zaujímavé, 40 percent všetkých zubárov tvoria práve títo mladí do 40 rokov,“ potvrdila zdravotnícka analytička Jana Ježíková.
Na troch zo štyroch fakúlt za študijný program zodpovedajú profesori z Českej republiky. „Na rovinu poviem, že na Slovensku nám naozaj absentujú funkčné miesta docent a profesorov v
odbore zubného lekárstva,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva školstva SR Róbert Zsembera.
„Nie je to dobrá vizitka nášho školstva. To je jednoznačné, že ten systém nie je dobrý a treba niečo s ním robiť,“ skonštatoval prezident Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) Igor Moravčík.
Všetci garanti z Českej republiky sú zamestnaní aj doma, niektorí aj vo vysokých funkciách na univerzitách a stomatologických klinikách.
„Aj keď súčasná slovenská legislatíva pojem garant študijného programu nepozná, Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ) požaduje od vysokých škôl zamestnávať učiteľa profilového predmetu na plný pracovný úväzok, ktorý nesie hlavnú zodpovednosť za uskutočňovanie, rozvoj a zabezpečovanie kvality študijného programu. Nemá niesť rovnakú zodpovednosť na inej vysokej škole v Slovenskej republike,“ uviedla SAAVŠ v stanovisku.
Kvalite absolventov zubného lekárstva a nedostatku kvalitných pedagógov sa v relácii STVR reportéri venovala Eva Benčatová. Celú reportáž si môžete pozrieť tu:
Nezastihnuteľní garanti
„Garant je zodpovedný za garanciu kvality toho štúdia a mal by mať v škole vypracovaný taký systém, aby dostával spätnú väzbu, aby mal pod kontrolou vzdelávanie,“ dodala Ježíková.
Prednosta Katedry zubného lekárstva na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity (LF SZU) v Bratislave Juraj Deglovič vysvetlil, že hlavnou pracovnou náplňou garantky štúdia je pomoc s akreditačnými procesmi a zodpovednosť za rozvoj celého študijného programu. „Čiže jej úloha je viac-menej administratívna. Napriek tomu pani profesorka vyučuje aj detské zubné lekárstvo,“ dodal.
Štábu Reportérov sa ju nepodarilo zastihnúť. „Keď bola nominovaná ako nová garantka zubného odboru, tak bola pozvaná na všeobecnú prednášku, ale nevyučovala ju,“ uviedla mama jedného zo študentov zubného lekárstva na LF SZU.
Podľa akreditačnej agentúry by mal byť garant študijného programu učiteľom profilového predmetu. Meno košického garanta Reportéri medzi vyučujúcimi na stránke univerzity nenašli. Škola na otázku, či sa podieľa na výučbe, neodpovedala.
Garantka v Martine figuruje pri viacerých predmetoch. Zamestnankyňa Jesseniovej Lekárskej fakulty v Martine však uviedla, že tam nepracuje stále a v nachádza sa v Prahe.
Jediným slovenským garantom stomatológie je profesor Peter Stanko na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave. „Čo sa mňa týka, tak okrem prvého ročníka, učím v každom ročníku. Mám od topografickej anatómie počnúc, cez ostatné predmety, až po štátnice,“ uviedol profesor Stanko.
„Pre garanta by to mala byť povinnosť a možno aj česť, že sú to moji študenti, ktorých som odviedol. Sú to moje výsledky a chcem sa na nich podieľať, aj pri tom konci,“ skonštatoval Moravčík.
Nedostatok kvalitných pedagógov
Prítomnosť garanta na štátniciach však nie je štandardom na všetkých školách. Martinská garantka sa na nich podľa nej zúčastňuje, no košický v zložení štátnicovej komisie ani nefiguruje. Univerzita ho zamestnala vlani a škola tvrdí, že komisie zostavuje na rok dopredu. Slovenská zdravotnícka univerzita garantku v štátnicovej komisii uvádza.
„Fyzicky tu býva niekedy, keď môže prísť z Čiech. Keď nie, tak sa to snažíme zabezpečiť online formou,“ vysvetlil Deglovič. Moravčík pre Reportérov potvrdil, že bez českých odborníkov by na Slovensku študijné programy pravdepodobne otvorené byť nemohli.
„Pravdepodobne to tak je, lebo inak by sme si ich nepozývali z Čiech, pretože je to určitá komplikácia,“ povedal. „Na jednej strane môžeme byť radi, že českí kolegovia majú záujem a prinášajú sem kvalitu. Na druhej strane, z pohľadu Slovenska, je to smutná správa, že školstvo nebolo schopné vychovať dostatok kvalitných pedagógov,“ skonštatoval.
„Zubné lekárstvo je asi takým prvým veľkým vztýčeným prstom. Možno to nie je až také atraktívne zostať v akademických kruhoch, ale aj toto sa budeme snažiť otvoriť, “ vyhlásil Zsembera.
„Väčšinou sú to nadšenci, ktorí pre to chcú žiť. Ale oni sú platení ako učitelia. Sú na klinike a zarábajú podstatne menej ako tí, ktorí sú sekundárni lekári,“ objasnil Peter Stanko.
„Univerzitný profesor, docent, už len asistent je v zahraničí obrovská prestíž. Rakúsko, Nemecko, Francúzsko a podobne nemajú absolútne žiadny problém s personálom,“ povedal prezident Slovenskej ortodontickej spoločnosti Marián Sabó.
„Druhá vec, ktorá tam ľudí drží, je, že veľká väčšina z nich je priamo na univerzite, kde si môžu, po hodinách, ktoré si odučia, ošetrovať svojich súkromných pacientov,“ doplnil.
„V zdravotníckych disciplínach sa vyžaduje, aby vysoká škola zabezpečila aspoň troch učiteľov profilových predmetov na funkčnom mieste docent alebo profesor,“ ozrejmila vo svojom stanovisku SAAVŠ.
Zabezpečenie študijných programov
„Lekárska fakulta SZU nemá ani jedného docenta z odboru zubné lekárstvo. Má jedného docenta z odboru verejné zdravotníctvo a jedného univerzitného docenta, čo je viac-menej čestný titul,“ uviedla mama študenta z LF SZU v Bratislave.
„Vôbec si nemyslím, že je to pri platnej legislatíve SR problém. Všetci sme na funkčných miestach,“ vyhlásil Deglovič.
„Na začiatku, keď otvárali študijný odbor, tam boli docenti, len, bohužiaľ, už boli v takom dôchodkovom veku, že keď odišli, degradoval sa celý systém,“ zhodnotila matka študenta.
„Ja nepotrebujem mať niekedy na katedre 20 docentov, ktorí robia vedu a výskum, ale nebudú mi jednoducho viesť klinické stáže,“ povedal Deglovič.
„S relevantnými partnermi teraz intenzívne diskutujeme o tom, ako nastavovať zabezpečovanie študijných programov,“ potvrdil Zsembera.
„Podstatné je, že sú ochotní prísť ľudia z praxe, postaviť sa na kliniku a zobrať zodpovednosť za to, že 20- až 21-roční ľudia prvýkrát ošetrujú pacientov,“ uviedol Deglovič.
„Chceme v zákone o vysokých školách viac popísať, ako majú fungovať odborníci z praxe,“ prisľúbil Zsembera.
