Namiesto 17-tisíc eur 100-tisíc. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) plánuje navrhnúť, aby sa zvýšila volebná kaucia pre politické strany, ktoré chcú kandidovať do parlamentu. Podľa opozície by sa obmedzila demokratická politická súťaž. Právnik upozorňuje, že s takýmto navýšením by mohol mať problém Ústavný súd SR.
Ak chce politická strana kandidovať do parlamentu, v súčasnosti musí zaplatiť kauciu vo výške takmer 17-tisíc eur. Šutaj Eštok chce navrhnúť, aby sa zdvihla na 100-tisíc eur. „Myslím si, že aj politické strany by v čase konsolidácie mali prispieť. Nie z hľadiska makroekonomiky významnou sumou, ale aspoň nejako symbolicky,“ povedal.
Ako si M. Šutaj Eštok predstavuje zvýšenie kaucie pre politické strany, ktoré chcú kandidovať do parlamentu, zisťovala v reportáži v Správach redaktorka STVR Karolína Janičíková:
K zvýšenej sume 100-tisíc eur by mohol mať výhrady Ústavný súd. Podobným problémom sa už raz zaoberal. Ešte v roku 2008 posudzoval volebnú kauciu vo výške 16 600 eur, čo vtedy predstavovalo asi 25-násobok priemernej mzdy. Rozhodol, že takáto suma je ešte v poriadku, no vyššia by už bola problémom.
„Keby sme rovnakú logiku aplikovali na súčasnú situáciu, keďže priemerná mzda rástla, tak by sme sa dostali niekde okolo 38-tisíc eur. Ale 100-tisíc eur, ak sa Ústavný súd bude držať svojho vlastného rozhodnutia, tak by to bol problém,“ skonštatoval ústavný právnik Vincent Bujňák.
Opozícia nápad kritizuje. Táto zmena by podľa nich oslabila politickú súťaž v krajine. „Hranica 17-tisíc eur, ktorá je v súčasnosti ako volebná kaucia, ktorá sa vracia pri získaní dvoch percent hlasov, nepôsobí obmedzujúco. Ak by sa to dramaticky niekoľkonásobne zvýšilo na 100-tisíc eur, tak by to zrejme predstavovalo bariéru,“ podotkol poslanec Ondrej Dostál (SaS).
„Prejdeme na systém oligarchov a eseročiek. Oligarcha, ktorý si zaplatí, vytvorí, vyprodukuje nejakú politickú stranu, bude mať budget, si ju bude prikrmovať peniazmi. A takéto politické strany tu budú fungovať,“ myslí si predseda KDH Milan Majerský.
SNS si vie tiež predstaviť vyššiu kauciu. Roman Michelko tvrdí, že by takáto zmena mohla vyradiť z politického boja strany, ktoré niekto vytvorí z recesie. Výškou 100-tisíc eur si však nie je istý. „Či to je ústavne konformné, je veľká otázka. Určite budú diskusie ohľadne toho, čiže my sme otvorení diskusiám,“ zhodnotil.
Vyššia hranica na peniaze od štátu
Minister vnútra si vie predstaviť aj to, že by politické strany, ktoré nedosiahnu vo voľbách hranicu päť percent, a teda sa do Národnej rady SR nedostanú, stratili nárok na peniaze od štátu. V súčasnosti ich môžu získať, ak majú aspoň tri percentá hlasov.
„Aby sa možnože aj stabilizovala politická situácia v rámci politických strán na Slovensku, nakoľko veľmi dobre viete, že sme rekordérmi vo svete v počte politických strán,“ pokračoval Šutaj Eštok.
„Tá hranica by nemala byť taká, že by zahŕňala finančná podpora iba parlamentné politické strany, ktoré by boli zvýhodnené oproti mimoparlamentným politických stranám. De facto by to obmedzovalo, sťažovalo a do istej miery aj likvidovalo pluralitu,“ upozornil Dostál.
„Máme 110 politických strán, nijako to tej stabilite politického systému neprospieva, bežne sa tu predávajú politické strany ako nejaká rohožka,“ dodal minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
Matúš Šutaj Eštok chce návrh novely zákona o politických stranách predložiť partnerom na najbližšej koaličnej rade.
