Cena práce, teda náklady, ktoré platia zamestnávatelia, narástli za šesť rokov o 14 percent. Do miezd Slovákov sa podľa analýzy inštitútu INESS započítava čoraz viac daní, odvodov a tiež rôznych príplatkov, ktoré zvyšujú hrubé mzdy. Zamestnanci však z toho na výplatných páskach vidia len minimum. Ministerstvo financií poukazuje, že podľa jeho výpočtov je situácia iná.
Priemerný zamestnanec v priemysle s platom 1 765 eur stojí podľa prepočtov Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz zamestnávateľa viac ako 3 500 eur. Teda dvojnásobok toho, čo pracujúci vidia na výplatnej páske. Podľa cenovej kalkulačky INESS tento rozdiel stále rastie.
„Keď to porovnáme so staršími verziami kalkulačky, ktorú robíme od roku 2019, tak vidíme, že tento istý zamestnanec s takou istou mzdou 1 765 eur mesačne stál v roku 2019 reálne zamestnávateľa o 500 eur menej,“ uviedol analytik INESS Martin Vlachynský.
Nákladom na zamestnanca sa v relácii Správy :24 venoval redaktor Boris Novotňák:
Najviac do tejto rovnice prispieva daňovo-odvodové zaťaženie. To podľa zamestnávateľov patrí medzi najvyššie spomedzi okolitých krajín. „To je fenomén, ktorý významne sťažuje schopnosť konkurovať našim podnikom oproti ich konkurentom z okolitých krajín alebo z Európskej únie,“ ozrejmil generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Ministerstvo hovorí o menšom rozdiele
Ministerstvo financií si nemyslí, že rozdiel je až taký veľký, ako vypočítal INESS. Za problém považuje použitie inej metodiky. Hovorí, že podľa metodiky Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorú používa ministerstvo, nie je rozdiel taký vypuklý. Napríklad pri zamestnancovi s priemernou mzdou sa do roku 2024 daňovo-odvodové zaťaženie skôr znižovalo.
„MF SR pripomína, že dáta sa dajú spracovať a interpretovať rôznymi spôsobmi. Ekonomické mimovládne organizácie môžu mať rôznu motiváciu, prečo tak konajú. Pre MF SR sú relevantné také dáta, ktoré sú tvorené jednotnou metodikou a vedia sa oprieť o medzinárodné porovnanie,“ tvrdí rezort.
Podľa odborárov by sa namiesto zdanenia práce mali zvýšili radšej iné dane. „Vo vyspelej Európe je pomer zdanenia práce a zdanenia kapitálu na úrovni 50 percent čiže 50/50. Navrhujeme, aby sa takýto pomer uplatňoval aj na Slovensku,“ priblížila hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Nemethová.
Veľkým nákladom sú podľa zamestnávateľov aj viaceré benefity, ktoré zo zákona získali zamestnanci v posledných rokoch, ako je príspevok na šport či rekreáciu. Rezort financií však pripomína, že pre firmy ide o daňovo odpočítateľný náklad, čo znamená, že je to pre nich úľava na daniach.
