V Malej Fatre objavili pohánkovec sachalinský. Všetky druhy tejto inváznej rastliny sú vo voľnej prírode nebezpečné. Rýchlo sa šíria a potláčajú pôvodné druhy.
Pohánkovec sachalinský objavili v Malej Fatre pri náhodnej obhliadke. „Na Slovensku evidujeme v súčasnosti tri druhy inváznych pohánkovcov a tento z nich je najmenej bežný. V našej územnej pôsobnosti Správy Národného parku (NP) Malá Fatra je to asi jediná lokalita, o ktorej vieme, s týmto druhom pohánkovca,“ priblížil botanik NP Malá Fatra Jozef Limánek.
Oproti iným druhom má výrazne väčšie listy, ktoré môžu mať až 35 centimetrov. Vo voľnej prírode sú tieto rastliny nebezpečné.
Šíreniu inváznych druhov rastlín v národných parkoch sa v relácii Správy z regiónov venoval redaktor STVR Dominik Veľas:
„Ona je veľmi silne konkurenčná, z koreňov vyháňa veľa bylí, ktoré zadusia ostatnú prirodzenú vegetáciu. Napríklad mohla tu byť omnoho vyššia diverzita rastlín, povedzme desiatky druhov v lužnom lese,“ vysvetlil Limánek.
Pohánkovec český a japonský nájdeme po celom Slovensku. Jarné mrazy ho niekde zafarbili na hnedo, zastaviť ho však nedokážu.
„Je to rastlina, ktorá má veľkú regeneračnú schopnosť, takže za pár dní to ani na poraste neuvidíte. Ono to zase pekne zazelená a bude to bujne rásť,“ uviedla botanička NP Veľká Fatra Viktória Chilová.
Vo voľnej prírode sa dokáže veľmi rýchlo rozšíriť aj pri prenášaní zeminy, terénnych úpravách alebo na pneumatikách vozidiel.
„Ako najosvedčenejší spôsob likvidácie nám z toho zatiaľ vychádza od vegetačného obdobia to niekoľkokrát skosiť, aby porasty neboli príliš vysoké. Potom niekedy v septembri to najlepšie postriekať systémovým herbicídom,“ ozrejmila Chilová.
Inváznych druhov je viac
Ochranári sa vo voľnej prírode stretávajú s viacerými inváznymi druhmi. „Nepôvodná drevina sumach pálkový sa tiež zvykne šíriť expanzívne. Priamo v národnom parku máme jednu lokalitu s výskytom boľševníka obrovského, je to lokalita, ktorú každoročne odstraňujeme,“ informoval Limánek.
„Mapovanie inváznych druhov, to je nekonečný príbeh, lebo každý rok niečo pribudne. Občas sa niečo podarí zlikvidovať. Skôr sú v okolí obývaných oblastí, v okolí obcí a môžeme čakať, že budú, žiaľ, pribúdať,“ zhodnotila Chillová.
Hlavným faktorom je najmä klimatická zmena. Teplomilnejšie rastliny sa čoraz viac posúvajú do vyšších zemepisných šírok.
