Nedokončené či chátrajúce stavby dlhodobo hyzdia vzhľad našich miest a obcí. Na rozostavaný rodinný dom sa vo svojom susedstve 20 rokov pozerajú aj obyvatelia bratislavskej Koliby.
Nejde im však len o estetiku verejného priestoru. Keďže stavba je voľne prístupná, slúži aj ako nocľaháreň, skrýša či ihrisko. Podľa nich je len otázkou času, kedy sa stane nešťastie. Úrady o situácii vedia, no riešenia neprichádzajú.
Rozbité okná, pokreslené a rozpadávajúce sa múry, neporiadok a nezabezpečený vstup na pozemok. Rodinný dom na bratislavskej Kolibe začal majiteľ stavať ešte minulom storočí, konkrétne v roku 1998. Z veľkolepého stavebného zámeru na ploche dvetisíc štvorcových metrov je však roky len chátrajúci skelet.
„Už keď sme v roku 2000 kupovali ten pozemok, hrubá stavba tu stála,“ uviedol jeden z obyvateľov lokality Marián Valko.
„Mládež tú stavbu rozbíja, zhadzujú škridly, rozbíjajú okná a podobné veci. Takže je to útočisko kadekoho a necítime sa tu bezpečne v tejto chvíli,“ vyjadril sa Juraj Nestarec, ktorý tu tiež vlastní rodinný dom.
„Stavba tým pádom, že je nezabezpečená, je už aj nebezpečná. Je tam veľa miest, všelijakých šácht, ktoré sú nezabezpečené. Až raz dôjde k nejakému úrazu,“ pokračoval Marián Valko.
„Nevieme, čo sa môže stať, kto tam býva, len vidíme, že odtiaľ v noci vychádzajú nejaké prapodivné osoby. Boli tu hasiči, ktorí tam hasili nejaký požiar, ktorý tam niekto založil,“ spomenul Juraj Nestarec.
Polícia delikty neeviduje
Minimálne jednu osobu v objekte zaregistroval počas nakrúcania aj štáb STVR. „Ja osobne som volal minimálne dvakrát mestských policajtov a oni prídu vždycky, niečo tam pozrú s baterkami, nejak tam pochodia,“ povedal Juraj Nestarec.
„Mestská polícia neeviduje oznamy týkajúce sa spáchania protiprávneho konania na dotknutom pozemku, ani iné situácie, ktoré by súviseli s uvedeným objektom,“ informoval vedúci oddelenia komunikácie Mestskej polície Bratislava Peter Borko.
Rozostavanej nebezpečnej stavbe na bratislavskej Kolibe za v relácii Občan za dverami venoval redaktor STVR Michal Čabák:
„Zlý technický stav schátraných stavieb predstavuje veľké riziko aj pre zasahujúcich hasičov a vykonávanie zásahov je z hľadiska technického aj časového náročnejšie,“ upozornilo v stanovisku Prezídium Hasičského a záchranného zboru (HaZZ).
„Hliadky mestskej polície vykonávajú pravidelne preventívne kontroly v oblasti takýchto budov. Mestská polícia však nemá právomoc svojvoľne vstúpiť do súkromného objektu alebo ho stavebne zabezpečiť, napríklad oplotiť alebo fyzicky uzavrieť,“ pokračoval Borko.
„V prípade, ak je stavba rozostavaná, stavebník má povinnosť zabezpečiť túto stavbu pred vstupom neoprávnených osôb,“ vysvetlil výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja Juraj Suchánek.
Stavba má stáť už 21 rokov, povolenie stále platí
Majiteľom nehnuteľnosti je podľa listu vlastníctva Anton Tanáč. Lehota na dokončenie stavby mu podľa stavebného povolenia uplynula ešte v roku 2004. Napriek tomu je stavebné povolenie stále platné. Vlastníka sme kontaktovali. „Mám vážne zdravotné problémy. Bol som ochrnutý,“ povedal.
„Stavebný úrad a vôbec miestny úrad za tých 23 rokov mohol urobiť oveľa viac ako urobil,“ myslí si Marián Valko.
„Mestská časť vníma stavbu ako dlhodobo rozostavanú stavbu súkromnej osoby na súkromnom pozemku, ktorá má negatívny dopad na životné prostredie a kvalitu života obyvateľov v okolí,“ informovala hovorkyňa mestskej časti Bratislava-Nové Mesto Martina Goffová.
„Viem, že nemajú nejaké veľké právomoci. Ale minimálne by ho mohli tlačiť pokutami, nech sa s tým niečo urobí,“ pokračoval Valko.
„Stavebný zákon, ktorý bol platný do apríla tohto roku, dával možnosť sankcionovať aj prekročenie lehoty na výstavbu. Samotné sankcie nie vždy musia alebo majú potenciál donútiť stavebníka stavbu dokončiť,“ upozornil Juraj Suchánek.
Pokuta prišla, zostala nezaplatená
Nespokojní susedia o riešenie situácie požiadali bratislavskú mestskú časť Nové Mesto na jeseň v roku 2022. Štátny stavebný dohľad však stavebný úrad vykonal až v marci 2024 po urgenciách obyvateľov. Potvrdilo sa to, čo bolo zrejmé na prvý pohľad. Stavebník vstup na pozemok nezabezpečil. Tým sa dopustil priestupku, za čo mu bola udelená pokuta, ktorú však neuhradil.
„Ak stavebný úrad pristúpil k vydaniu rozhodnutia o nariadení zabezpečovacích prác, ktoré vlastník alebo stavebník nevykonal, rozhodnutie po jeho vykonateľnosti odstupuje stavebný úrad exekútorovi na začatie exekučného konania,“ vysvetlila hovorkyňa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Simona Parížeková.
„Exekútor žiada správny orgán, ktorý vykonateľné rozhodnutie vydal, o predbežné finančné náklady na výkon zabezpečovacích prác alebo exekuuje vlastníka stavby v zmysle zákona,“ pokračovala Parížeková.
Tento krok však stavebný úrad neurobil. Odvoláva sa aj na nedoriešené vlastnícke vzťahy a plomby o zriadení záložného práva uvedené na liste vlastníctva.
„V rámci výkonu stavebného dohľadu bolo do zápisnice prostredníctvom právneho zástupcu stavebníka uvedené, že po vysporiadaní plomb podnikne ďalšie kroky smerujúce k odstráneniu súčasného nevyhovujúceho technického stavu rozostavanej stavby. Vlastníctvo stavby bolo v tomto konkrétnom prípade napadnuté žalobou na príslušnom súde v roku 2017,“ informovala Goffová.
Súdne konanie o určenie vlastníckeho práva však súd ešte v tom istom roku zastavil. „Z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5. mája 2018. Pokiaľ ide o plomby vyznačené na liste vlastníctva, v poznámke nie je uvedené žiadne súdne konanie, preto o týchto rozhodnutiach súd nemá žiadnu informáciu,“ uviedol Krajský súd v Bratislave.
Stavebný úrad má zviazané ruky
Keďže situácia sa nezmenila, obyvatelia lokality sa opätovne na stavebný úrad obrátili tento rok v marci. Odpoveď prišla až v apríli. Stavebný úrad podľa nej už konať nemôže.
„Vzhľadom na novú legislatívnu úpravu, po 1. apríli 2025 je kompetentný ďalej konať stavebný inšpektorát patriaci pod Regionálny úrad Bratislava. Ten je oprávnený nariadiť vlastníkovi stavby v určenej lehote uskutočniť na vlastné náklady nevyhnutné úpravy stavby alebo stavebného pozemku, prípadne iné opatrenia,“ uviedla hovorkyňa bratislavského Nového Mesta Martina Goffová.
„V prípade, že podanie bolo uskutočnené do 31. marca 2025, je v zmysle prechodných ustanovení zákona príslušný orgán štátneho stavebného dohľadu ten, ktorý podanie prijal a teda príslušný stavebný úrad,“ informovala zas Simona Parížeková z úradu pre územné plánovanie.
„No, tak už sme sa zase dostali do ďalšieho kolečka. Teraz musíme zistiť, že kto je kompetentný,“ zhodnotil vyjadrenia úradov obyvateľ Marián Valko.
„Nový stavebný zákon obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré definujú pôsobnosť, ktorý zákon v akých prípadoch sa uplatňuje. A práve pre konania, ktoré boli začaté ešte podľa starého zákona, zákon ustanovuje, že majú dobehnúť v zmysle starého zákona,“ vysvetlil Juraj Suchánek.
„Mestská časť môže podporiť občanov tým, že na Regionálny úrad Bratislava spíše a zašle odborný podnet, a tým zvýši váhu prípadu,“ upozornila hovorkyňa mestskej časti Bratislava-Nové Mesto.
Ak sa úrady medzi sebou nedohodnú, ktorý z nich má v tomto konkrétnom prípade konať, občania sa môžu s podnetom obrátiť na prokuratúru.
Majiteľ stavbu plánuje dokončiť
Hoci majiteľ nehnuteľnosti Anton Tanáč stavbu za 20 rokov nedokončil, predať ju nechce. Naopak, plánuje ju dostavať. „Plánujem, už to mám rozjednané s jedným podnikateľom,“ povedal.
Približný časový rámec dostavania však komentovať odmietol. „Opakujem vám, som chorý, pracujeme na tom, máme to rozpracované,“ dodal Tanáč.
„Niekedy býva situácia pomerne vypätá. Preto by som možno odporučil obrátiť sa na mediátora a pokúsiť sa problém riešiť v spolupráci s mediátorom. Práve využitie služieb mediátora môže pomôcť k tomu, že sa nájde riešenie, ktoré je vhodné pre všetky zúčastnené strany,“ poradil výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja.
„V normálnom štáte sa toto nemôže diať, že 23 rokov je tu stavba, ktorá takto vyzerá. Pokiaľ do toho nezačneme možno viac búšiť, nič sa nepohne,“ uzavrel Marián Valko.
