Prejav prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý predniesol v stredu (29. 5.) v pléne Národnej rady (NR) SR bol nemastný, neslaný, poplatný každému a nikomu zároveň. Skonštatovala o prezidentovej správe o stave republiky politologička Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (BISLA) Dagmar Kusá.
„Prezidentov prejav nemal čím šokovať či prekvapiť. V konečnom dôsledku nevyslovil takmer nič konkrétne,“ povedala politologička. Dodala, že táto zručnosť u prezidenta dosahuje „priam umeleckú úroveň“.
Politologičku Darinu Malovú z Univerzity Komenského v Bratislave však v prezidentovom prejave prekvapilo prihlásenie sa k západnej zahraničnopolitickej orientácii Slovenska.
„Prekvapilo ma ale, že v tejto otázke nebol dôsledný a prihlásil sa aj k ‚suverénnej‘ zahraničnej politike a vyjadril podporu zahraničnej politike premiéra Roberta Fica (Smer-SD) na ‚všetky svetové strany‘,“ vysvetlila Malová. Pellegrini tým podľa nej ukázal svoju nedôslednosť, nesuverénnosť a podriadenosť voči premiérovi.
Nutnosť podpory pozície Slovenska v západnom geopolitickom priestore bola podľa politologičky Kusej najzásadnejším odkazom celého prezidentovho prejavu, najmä smerom k Robertovi Ficovi. „Nie je to prevratná myšlienka, ale je to zrejme maximálna hranica kritiky, po ktorú je prezident ochotný ísť,“ uviedla.
Neprináša riešenia, len konštatuje známe
Prezident sa v prejave podľa nej snažil byť „ohybný na všetky strany“. „Jemnučko hryzkavý, aby bol vľúdne vnímavý aj časťou voličstva kritického k súčasnej vláde, ale zase nie natoľko, aby príliš podráždil členov a priaznivcov vládnej koalície,“ skonštatovala Kusá.
V seminárnej práci študenta bakalárskeho stupňa by podľa nej dostal hodnotenie C. „Neprináša analýzu, neprináša riešenia, iba konštatuje veci všeobecne známe,“ vysvetlila.
Obe politologičky sa zhodli, že najslabšou chvíľou v prezidentovom prejave bolo to, čo v ňom nezaznelo. Podľa Dariny Malovej prezident len veľmi vyhýbavo spomenul vojnu na Ukrajine, ktorá sa Slovenska bytostne týka. „Práve to je v súčasnosti dôležitá civilizačná deliaca čiara medzi západom a východom,“ priblížila.
Dagmar Kusej zas v prejave chýbala téma rozkladu právneho štátu, atak na základné práva a slobody a občiansku spoločnosť. „Aj účasť členov vládnej koalície na oslavách konca druhej svetovej vojny u vojnového agresora, ktorý je persona non grata pre všetky krajiny demokratického sveta,“ povedala.
Hlasovanie o covidových amnestiách
Politologičky neočakávajú, že mal prezidentov prejav zásadný vplyv na vzťahy v koalícii, a to ani v súvislosti s hlasovaním o covidových amnestiách, ktoré prezident vetoval. „Pozorne si, prosím, prečítajte odôvodnenie môjho veta, ktorým som vám vrátil na opätovné prerokovanie zákon o covidových amnestiách,“ vyzval Pellegrini poslancov.
„Domnievam sa, že ide o symbolickú komunikáciu a napokon poslanci, aj s podporou poslancov Hlasu-SD, veto prezidenta prelomia“ povedala Malová.
Existujú na to podľa nej dva dôvody. „Po prvé, premiér si z tejto témy urobil prioritu vo svojej volebnej kampani, tak nemôže ustúpiť. Po druhé, prezident nemá reálnu kontrolu nad hlasovaním poslancov Hlasu,“ vysvetlila.
Aj podľa politologičky Dagmar Kusej dá strana Hlas pod vedením Matúša Šutaja Eštoka viac na vyjednávania s premiérom a lídrom Smeru-SD Robertom Ficom než na svojho čestného predsedu.
