Transakčnú daň označilo 77 percent podnikateľov za nezmyselný krok a ďalších 20 percent sa k dani stavia „skôr negatívne“. Zároveň dve tretiny podnikateľov uviedlo, že sa transakčná daň premietne do cien tovarov a služieb.
Vyplýva to z aprílového prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), na vzorke 101 respondentov z celého Slovenska, z ktorých 92 percent zastupovalo firmy a osem percent živnostníkov.
Zavedenie dane má priame dôsledky aj pre konečného spotrebiteľa. Až 22 percent podnikateľov uviedlo, že už zvýšili ceny pre svojich zákazníkov a 47 percent takéto zvýšenie plánuje. Zároveň osem percent respondentov uviedlo, že nezvýšilo ceny pri platbách v hotovosti, a 23 percent sa ceny zvyšovať nechystá.
Menia svoje správanie
Podnikatelia podľa prieskumu menia aj svoje správanie. Viac ako tri štvrtiny (77 percent) uviedlo, že už znižujú počet bankových transakcií a 31 percent uprednostňuje platby v hotovosti. Takmer tretina (32 percent) zvažuje presmerovanie svojho podnikania alebo jeho časť do zahraničia.
„Tieto dáta ukazujú, že daň nielen zvyšuje náklady, ale má reálny vplyv na finančné a strategické rozhodnutia firiem,“ upozornil výkonný riaditeľ PAS Martin Lidaj.
Prieskum zároveň potvrdil, že podnikatelia sú o transakčnej dani dobre informovaní. Celkovo 78 percent respondentov má detailné informácie, 15 percent disponuje základným prehľadom. Len sedem percent sa vyjadrilo, že skôr nemá dostatočné informácie.
To podľa PAS dokazuje, že odmietavé stanoviská podnikateľov nevychádzajú z neznalosti, ale z reálneho zhodnotenia dosahov na ich hospodárenie.
Na otázku, aké riešenia by podnikatelia uprednostnili namiesto zavedenia novej dane, uviedlo 88 respondentov, že podporuje zníženie výdavkov štátu. Zvýšenie spotrebných daní navrhuje 39 a 25 by zaviedlo daň z luxusu.
PAS zdôraznila, že transakčná daň ako opatrenie výrazne zhoršuje konkurencieschopnosť našich firiem.
„Podnikatelia už teraz fungujú pod veľkým tlakom a ďalšie daňové zaťaženie považujú za nespravodlivé aj neefektívne. Výsledky prieskumu sú jasným dôkazom, že podnikateľské prostredie potrebuje stabilitu, predvídateľnosť a systémové úspory vo verejných financiách, nie nové dane,“ uviedol Lidaj.
