Národný energetický a klimatický plán (NEKP), ktorý definuje ciele aj v oblasti nových zdrojov na výrobu energií vrátane elektriny, je nedostatočný.
Slovensko sa pritom musí pripraviť na to, že v nadchádzajúcich rokoch bude spotreba elektriny pomerne významne rásť. Uviedli to v utorok (6. 5.) na tlačovej konferencii zástupcovia Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI). Avizovaná výstavba nového jadrového zdroja podľa nich na pokrytie zvýšenej spotreby stačiť nebude.
„Vláda SR nielenže schválila tento plán v apríli s viac ako deväťmesačným omeškaním, ale aj ciele, ktoré sme si stanovili napríklad v oblasti nových zelených zdrojov a úspor energií, sú nižšie, ako nám vyplýva z požiadaviek legislatívy Európskej únie,“ upozornil výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Slovensko tak podľa asociácie nesplní ani požiadavky Únie v oblasti dosiahnutia uhlíkovej neutrality a boja s klimatickou zmenou.
Menej zelenej energie
Slovensko by malo na základe prijatých záväzkov do roku 2030 pokryť 35 percenta spotreby energií z obnoviteľných zdrojov energií (OZE). Návrh NEKP, ktorý Ministerstvo hospodárstva (MH) SR zastalo Európskej komisii, však počíta iba s 25 percent podielom, podčiarkla asociácia.
Odborníci skonštatovali, že bez odstránenia bariér pre výstavbu OZE nedosiahne Slovensko požadovanú úroveň zelených zdrojov. Zároveň sa po roku 2030 stane závislé od dovozu elektriny z iných krajín.
Spotreba elektriny na Slovensku by mala navyše v nadchádzajúcich rokoch výrazne rásť vzhľadom na elektrifikáciu technológií v priemysle, prebiehajúci prechod domácností na kúrenie elektrinou v rámci využívania tepelných čerpadiel a rozvoj elektromobility.
„Už v roku 2035, teda o 10 rokov, môže spotreba elektriny vzrásť na takmer 40 terawatthodín, teda o tretinu viac oproti dnešku. Práve OZE by mohli byť kľúčové pre pokrytie tohto nárastu spotreby,“ vysvetlila Martina Repíková z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.
V tom čase nebude podľa Karabu dokončený ani vládou avizovaný nový jadrový zdroj. Vzhľadom na skúsenosti s výstavbou jadrových elektrární, najmä s predlžovaním a predražovaním ich výstavby, je podľa neho otázne, či bude dokončený v roku 2040.
„Veterné, fotovoltické, vodné či geotermálne elektrárne sa dajú postaviť omnoho rýchlejšie,“ uzavrel Karaba.
