Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v Luxemburgu v stredu (14. 5.) rozhodol v prípade Pfizergate. Podľa rozsudku Európska komisia (EK) pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.
Slovenský podpredseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Hojsík (RE/PS) to označil za víťazstvo pre transparentnosť. Milan Uhrík (ESN/Republika) vyzval šéfku EK na okamžité odstúpenie. Europoslankyňa Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD) od nej žiada, aby predstúpila pred europarlament a predložila hĺbkovú správu k prípadu. Podľa Miriam Lexmann (EPP/KDH) táto kauza neprispieva k dôvere občanov v únijné inštitúcie.
„Je to víťazstvo pre transparentnosť. Prístup k informáciám o rozhodovaní je dôležité pre demokraciu – ako na európskej, tak slovenskej úrovni. Aj keď ide o SMS správy,“ vyhlásil Hojsík. Podľa vlastných slov požaduje vyvodenie zodpovednosti v zmysle zverejnenia predmetných SMS správ a novej praxe v transparentnosti na úrovni eurokomisie.
Verí, že toto rozhodnutie zlepší nielen transparentnosť EK, ale budú sa na základe neho riadiť aj vlády členských štátov EÚ. „Ako politická skupina sme požadovali transparentnosť pri nákupe vakcín od roku 2020 a zverejnenie predmetných SMS od roku 2021. Práve preto, aby verejnosť mala v celý proces, aj vo vakcíny samotné, väčšiu dôveru,“ doplnil.
„Potvrdili sa všetky obavy z obrovského pochybenia predsedníčky EK, ale aj postoja Komisie ako celku. Ak nebude vyvodená žiadna zodpovednosť, Komisia stratí akékoľvek právo súdiť ktorýkoľvek členský štát vo všetkých kontextoch,“ skonštatovala Beňová.
Podľa jej názoru by mala šéfka EK predstúpiť pred europarlament s hĺbkovou správou a všetkými relevantnými informáciami o jej osobných aktivitách vo vzťahu k Pfizeru. „Následne EP posúdi, či mohlo dôjsť ku korupcii a požiadať o hlasovanie o vyslovení dôvery,“ spresnila.
Výzva na odstúpenie
Uhrík označil prípad za „kolosálny škandál“ a von der Leyenovú vyzval na okamžité odstúpenie z funkcie. „Jej pôsobenie na najvyššej pozícii v EÚ diskredituje celú inštitúciu. A rovnako tak aj všetky tie európske reči o potrebe transparentnosti a dodržiavania právneho štátu. Nič z toho von der Leyenová nespĺňa,“ poznamenal Uhrík.
Kvestorka EP Lexmann tvrdí, že transparentnosť v tomto prípade podporovala od začiatku, a to aj prostredníctvom rôznych hlasovaní vyzývajúcich na sprístupnenie SMS správ v EP. „Žiaľ, utajovanie skutočností, a to najmä v takýchto citlivých otázkach, neprispieva k dôvere občanov, na čo som od začiatku aj upozorňovala. Pretože práve dôvera občanov je kľúčová pre funkčnosť demokracie,“ povedala Lexmann.
Prípad, označovaný ako „Pfizergate“, sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v doterajšej histórii eurobloku. O sprístupnenie textových správ medzi von der Leyenovou a Bourlom požiadala novinárka Matina Steviová pracujúca pre denník The New York Times (NYT). EK jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii.
Steviová a NYT sa obrátili na Súdny dvor EÚ s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK. Súd v stredajšom rozsudku ich žalobe vyhovel. Eurokomisia sa môže proti rozhodnutiu odvolať.
