Pondelňajšia (19. 5.) makroekonomická prognóza Európskej komisie (EK) naznačila, že v prípade Slovenska HDP v roku 2025 vzrastie o 1,5 percenta, v roku 2026 však očakáva spomalenie rastu HDP na 1,4 percenta. Slovensko bude mať najnižší rast v rámci krajín Vyšehradskej štvorky (V4).
Komisia tvrdí, že HDP Slovenska v roku 2025 vzrastie o 1,5 percenta. Oživenie exportu sa spomaľuje v dôsledku priamych a nepriamych účinkov zvýšeného globálneho protekcionizmu. Okrem toho vládna fiškálna konsolidácia zaťažuje domáci dopyt. Rast potiahne najmä súkromná spotreba s verejnými investíciami cez fondy EÚ a nákupmi obranného vybavenia.
V rámci V4 by Českú republiku mal čakať rast na úrovni 3,6 percenta v roku 2025 a 2 percentá v roku 2026. Prognózy Maďarsku určujú 3,4-percentný rast v roku 2025 a 2,5 percenta v roku 2026, pre Poľsko platí 3,3 percenta v roku 2025 a 3 percentá v roku 2026.
Podľa EK inflácia sa tento rok zvýši na 4 percentá v dôsledku zvýšených daní a vyššieho rastu miezd, potom sa v roku 2026 zmierni na 2,9 percenta.
Slovenský export zostane pomalý
Očakáva, že verejný deficit sa v roku 2025 zníži na 4,9 percenta HDP vďaka balíku fiškálnej konsolidácie. V roku 2026 sa zvýši na 5,1 percenta aj pre výdavky v kombinácii so zhoršujúcimi sa makroekonomickými podmienkami a absenciou nových konsolidačných opatrení.
Podľa EK medzi najvýznamnejšie konsolidačné opatrenia, ktoré prispievajú k zníženiu deficitu verejných financií v roku 2025, patrí úprava sadzieb DPH a dane z príjmov právnických osôb a zavedenie dane z finančných transakcií.
Slovenský export sa v roku 2024 zotavil len mierne a zostane pomalý. Produkcia v automobilovom priemysle výrazne vzrástla, avšak časť exportu bola pozastavená v reakcii na uvalenie amerických ciel.
Riziko poklesu exportu predstavuje slabší ekonomický výkon hlavných obchodných partnerov SR. Komisia očakáva, že čistý vývoz už nebude prispievať k rastu, keďže zvýšený dovoz prevýši výhody vývozu.
V roku 2025 sa má rast súkromnej spotreby spomaliť v dôsledku zvýšenia DPH v prvom štvrťroku a ekonomickej neistoty. Stabilný rast miezd, ktorý udrží krok s oživením inflácie spotrebiteľských cien, však poskytne dodatočný stimul pre súkromnú spotrebu.
Využívanie prostriedkov plánu obnovy cez Mechanizmus na obnovu a odolnosť (RRF) sa má v rokoch 2025 a 2026 zvýšiť, čo podporí hospodársky rast prostredníctvom verejných výdavkov. Potreba ďalšej konsolidácie však predstavuje riziko poklesu rastu v roku 2026.
EK očakáva, že miera nezamestnanosti sa v rokoch 2025 aj 2026 stabilizuje na úrovni 5,4 percenta. Trh práce však zostane napätý s nízkou mierou nezamestnanosti, najvyšším počtom neobsadených voľných pracovných miest a najvyššou prítomnosťou zahraničných pracovníkov. Celkovo sa očakáva rýchlejší rast platov ako inflácie, čo povedie k miernemu zvýšeniu reálnych miezd.
Pomer vládneho dlhu k HDP sa podľa EK zvýši z 59,3 percenta v roku 2024 na 60,3 percenta v roku 2025 a v roku 2026 dosiahne 63 percent HDP.
