Slovensko zlyháva v ochrane hlucháňa hôrneho a od Európskej komisie (EK) hrozia miliónové sankcie. Upozornili na to ochranárske organizácie SOS/BirdLife Slovensko, Iniciatíva My sme les a Prales.
Ako uviedlo, ani po verdikte Súdneho dvora EÚ z roku 2022 neboli prijaté opatrenia, ako napríklad zonácia národných parkov či zastavenie ťažby dreva v jeho biotopoch. Organizácie upozorňujú, že táto nečinnosť môže mať fatálne následky pre prírodu a tiež štátny rozpočet.
Ak ide o ochranu hlucháňa hôrneho, Slovensko čelí výzve od EK pre jeho nedostatočnú ochranu. Slovensko totiž ani po rozsudku súdneho dvora neprijalo potrebné opatrenia. Slovensko má dva mesiace na nápravu. V opačnom prípade hrozia vysoké finančné sankcie, a to až státisíce eur denne.
Ochranári na problém upozorňujú od roku 2010. Slovensko tak malo podľa ich slov 15 rokov na nápravu. Marek Kuchta z My sme les upozornil, že SR sa vystavuje hrozne pokuty pre svoju neochotu chrániť prírodné dedičstvo.
„Ak sa situácia nezmení, hrozí nielen strata jedného z najvzácnejších živočíšnych druhov karpatských lesov, ale aj finančné sankcie, ktoré zaplatia všetci občania,” zdôraznil Kuchta.
Polovičná populácia hlucháňa
Ako iniciatíva My sme les spresnila, populácia hlucháňa za dve desaťročia zredla o viac ako polovicu. Ide pritom o dôležitý druh, ktorý podľa ochranárov indikuje zdravé horské lesy. Jeho ochranou sa tak zabezpečuje aj ochrana mnohých ďalších druhov.
Ochranári vidia problém v úbytku jeho biotopov pre ťažbu dreva, v ktorej sa pokračovalo aj v roku 2024, a to aj napriek rozsudku.
Ochranári vyzvali ministerstvo životného prostredia, aby využilo pripravované zonácie národných parkov a dôsledne ochránilo slovenskú populáciu hlucháňa v Tatranskom národnom parku a zabezpečilo zachovanie posledných zvyškov biotopov tohto druhu v Národnom parku Nízke Tatry a Malá Fatra.
Riešenia sú, no nekoná sa
Organizácie podotkli, že riešenia sú známe, no nerealizujú sa. Jozef Ridzoň z SOS/BirdLife Slovensko priblížil, že stačí dokončiť zonácie národných parkov a v rámci nich chrániť známe lokality výskytu hlucháňa na štátnych pozemkoch.
Ak ide o pozemky neštátnych vlastníkov, je podľa Ridzoňa potrebné ponúknuť také podmienky, aby pristúpili na dohodu.
„Štát nie je už od roku 2010 schopný s vlastníkmi lesov efektívne vyrokovať riešenie, pričom na väčšine lokalít s hlucháňom sa už riešenie našlo, jadrom sporu ostali tri lokality – Jalovecká dolina a okolie, západná časť Nízkych Tatier a Malá Fatra. Bolo by nešťastné, ak by celé Slovensko muselo platiť sankcie len kvôli tomu, že dlhodobo nie je schopné nájsť riešenie na troch lokalitách z niekoľkých desiatok,” uzavrel Ridzoň.
