Pod egidou UEFA sa myšlienka širšieho turnaja pre tímy do 23 rokov realizovala celkom v troch dvojročných cykloch, v období 1970 až 1976.
Pravidelne sa zúčastňovali viac ako dve desiatky mužstiev, v kvalifikácii rozdelených do ôsmich skupín. Aby neboli termínové problémy, využívali sa dátumy, totožné so seniorskými reprezentáciami, prípadne najbližší víkend.
Herný formát bol transparentný, jasný: ôsmi víťazi skupín hrali od štvrťfinále jednoduchým k.o. systémom až po finále
Prvý hracím dňom kvalifikácie vynovenej súťaže bol 6. október 1970. Hneď prvá edícia 1970 – 1972 priniesla úspech Československu. Do dnešných dní sa vo futbalovom prostredí spomína, že na Slovensku sa tento úspech viac cení ako na druhej strane rieky Moravy.
„Nikdy sa u nás o našom víťazstve veľa nehovorilo, kým na Slovensku to povedomie úspechu žilo. Pritom sme zdolávali silných súperov, v skupine Rumunov, potom sme vyradili Švédov, kvalitu mali Gréci. Za ZSSR vo finále hral proti nám Blochin, už vtedy hráč s veľkým menom. Aj nám dal dva góly. My sme mali silný tím a tvorili sme dobrú partiu,“ potvrdil realitu Miroslav Gajdůšek, jeden z hráčskych aktérov tej úspešnej cesty mužstva trénerov Jana Faberu a Jozefa Vengloša (viac sa tomu ročníku turnaja budeme venovať v samostatnej kapitole, venovanej úspešným slovenským vystúpeniam).
Prehliadka mládežníckeho futbalu
Ďalšie dve edície boli prehliadkou mládežníckeho futbalu vo vtedajších socialistických krajinách. V cykle 1972 – 1974 bolo z ôsmich štvrťfinalistov až šesť z takzvaného východného bloku (Maďarsko, Bulharsko, Poľsko, ZSSR, ČSSR, NDR), semifinále a logicky aj finále už bolo úplne v réžii týchto tímov. Druhým šampiónom sa stali Maďari po triumfe v rozhodujúcom dvojzápase s NDR (2:3 a 4:0).
Nasledujúca edícia 1974 – 1976 mala „soc finále“ Maďarsko a ZSSR, majstrom sa stala zborná (1:1 a 2:1).
To už ale bolo známe, že európska súťaž pre mládežnícke tímy sa zmení. Na konferencii prezidentov a generálnych sekretárov členských krajín UEFA 28. januára 1976 v Marbelle došlo k dohode o znížení vekovej hranice hráčov na 21 rokov.
S odôvodnením, že sa tak zvýšia šance na účasť pre futbalistov vo veku od 18 do 21 rokov. Zároveň sa medzi normy zaviedlo pravidlo, že každý tím môže v každom zápase použiť aj dvoch starších hráčov, bez obmedzujúcej hornej hranice. Toto pravidlo sa v nasledujúcich ročníkoch hodne využívalo naprieč všetkými tímami účastníkov.
