Bol to prvý ročník súťaže pre reprezentačné tímy do 23 rokov, ktorý sa už nevolal Challenge Cup a nehral sa „boxerským“ vyzývacím spôsobom, keď obhajca primátu čelil jednému súperovi, vyžrebovanému z prihlásených záujemcov.
V európskych krajinách bola kategória U23 vnímaná tak, že do nej patria mladí hráči, no nie príliš mladí, mnohí hrajúci už vo svojich kluboch pravidelne a teda dostatočne skúsení. Preto predstavujú akúsi reálnu zálohu prvého mužstva. Napríklad vo Francúzsku označili túto súťaž pre tímy do 23 rokov za dar z nebies.
UEFA dala súťaži svoje meno a ako organizátor zaviedla aj jej formát: skupinová fáza, potom od štvrťfinále k.o. systém až do konca na dva zápasy doma-vonku.
Prihlásených 23 záujemcov žreb rozdelil do ôsmich skupín: dve mali štyroch účastníkov, tri troch, tri len dvoch. Na spravodlivosť pri žrebovaní a nasadzovaní sa vtedy nehralo. Navyše už vtedy sa ukázalo, že mládežnícke tímy sú priamo závislé na kvalite jednotlivých ročníkov.
V premiérovom ročníku napríklad úplne zhorelo spomínané Francúzsko. V skupine zo šiestich zápasov nevyhralo ani jeden a skončilo na poslednom mieste. A to za „les blues“ hrali neskorší skvelí reprezentanti Trésor, Chiesa, Domenech a chytal Baratelli.
Zo základného kola ďalej sa však nedostali ani Španieli (po dvojzápase so ZSSR 1:2 a 1:1), Taliani (v skupine ich predbehlo Švédsko), v mládežníckych kategóriách vždy silní Juhoslovania (skončili za Holandskom o skóre) i Portugalci (vyradili ich Dáni).
Československo vo finále zdolalo ZSSR
Československo hralo akoby s dvoma mužstvami. V skupine s Rumunskom a Fínskom s jedným, no od štvrťfinále bolo mužstvo hráčsky výrazne pozmenené. Dôvodom bol rok narodenia.
Červeňan, Staškovan prišli na svet v roku 1947, Koubek 1948. Skupinová fáza sa hrala v období 1970 – 1971. Vyraďovacie kolá až na jar 1972 To už hrali Keketi (1951), Švehlík (1950), Masrna (1949), Suchánek (1949) či Dvořák (1949). Hoci v zostave mali povolené miesto aj dvaja starší, najčastejšie to bol kapitán tímu Samek a Koubek.
Výsledkovo to bolo veľmi úspešné zoskupenie. V skupine neprehralo (2 víťazstvá, 2 remízy), vo štvrťfinále vyradilo Švédsko (0:1, 3:1), v semifinále vtedy mimoriadne silné Grécko (v zostave malo šesť hráčov Panathinaikosu, ktorý hral v roku 1971 finále Európskeho pohára majstrov), vo finále prekročilo aj poslednú prekážku, zbornú ZSSR (2:2 a 3:1).
Trénermi tímu boli Jan Fabera a Jozef Vengloš, postavení ku kormidlu podľa paritného zastúpenia jeden Čech, jeden Slovák. „Nehodnotím jednotlivcov, výsledok je dielom celého kolektívu,“ povedal po odvetnom finálovom zápase Jan Fabera.
Pravdou je, že toto historické zlato bolo v dejinách československého futbalu síce zapísané, ale pomenej pripomínané. Na škodu.
