Európska komisia sa neponáhľa na pomoc v poradí už 30. budapeštianskemu dúhovému pochodu. Jej predsedníčka Ursula von der Leyenová neodporúča kolegom eurokomisárom, aby sa na Pride 28. júna zúčastnili. V Budapešti to vyvoláva rozporuplné reakcie.
Maďarské ľudsko-právne spoločenstvá, ktoré stoja za organizátorkou Budapest Pride-u, teda nadáciou Dúhovej misie, dúfali, že sa Európska komisia do 27. mája vyjadrí k akcii LGBT+ združení pozitívne.
Bolo by to bývalo dôležité, lebo polícii treba oznámiť masové podujatia 30 dní pred ich plánovaným termínom, čo vyprší práve v utorok.
O postoji eurokomisie k budapeštianskemu pochodu Pride informoval spravodajca STVR v Budapešti Gregor Martin Papucsek v relácii Rádiožurnál:
Správy z Bruselu však spôsobili veľké sklamanie. Predsedníčka Komisie nieže by vyzvala funkcionárov na cestu do Budapešti koncom júna, ale naopak, odrádza eurokomisárov od takýchto plánov. Ako píšu maďarské zdroje „preto, lebo vraj netreba dráždiť Orbána na domácom ihrisku“.
Hodno pripomenúť, že maďarský parlament v polovici marca schválil zákon o obmedzení práva na zhromažďovanie, čo znamená v mene ochrany práv detí zákaz pochodov, akým je aj Pride.
Odmietavý postoj šéfky Európskej komisie komentuje maďarská opozičná europoslankyňa Klára Dobrevová tak, že zatváranie očí, či mlčanie by mohlo slúžiť iba neprincipiálnej politike, ktorá nie je dôstojná Európskej ľudovej strane.
Maďarská polícia inak v pondelok (26. 5.) zakázala takzvaný mini-Pride, akúsi skúšobnú akciu plánovanú na túto nedeľu (1. 6.). Očakáva sa, že takisto rozhodne aj o veľkom Pride, na ktorý sa napriek tomu – alebo práve preto – chystajú doteraz nevídané masy.
Reportáž priniesol Gregor Martin Papucsek aj v relácii Ranné správy:
Krajiny EÚ kritizujú zákony proti LGBT+ osobám
Väčšina krajín Európskej únie v utorok (27. 5.) vyzvala Európsku komisiu, aby podnikla kroky proti Maďarsku, ak vláda premiéra Viktora Orbána neustúpi od opatrení namierených proti LGBT+ osobám. Tieto kroky porušujú podľa signatárov vyhlásenia základné hodnoty EÚ, informovali agentúry AFP a DPA.
Stanovisko podpísalo 17 z 27 členských štátov, vrátane kľúčových krajín ako Nemecko a Francúzsko a vyjadrujú obavy z nedávnych legislatívnych krokov Orbánovej vlády. „Vyzývame preto Maďarsko, aby tieto opatrenia prehodnotilo,“ píše sa v texte.
Krajiny vyzvali EK, aby „v prípade, že tieto opatrenia nebudú revidované, urýchlene využila všetky nástroje na ochranu právneho štátu, ktoré má k dispozícii“.
Ide o novelu zákona o zhromažďovaní, ktorú maďarský parlament schválil v marci tohto roka. Podľa nej má byť zakázané organizovať akékoľvek zhromaždenia, ktoré propagujú homosexualitu.
Nová legislatíva zároveň umožňuje polícii využívať technológiu rozpoznávania tváre na identifikáciu účastníkov takýchto zhromaždení, čo vyvolalo ostrú kritiku ľudskoprávnych organizácií aj viacerých členských štátov EÚ.
Slovensko sa nepodpísalo
Vyhlásenie iniciovalo Holandska a podpísali ho Rakúsko, Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko, píše DPA.
Za vlády premiéra Viktora Orbána sa Maďarsko opakovane dostáva do konfliktu s Európskou úniou. Brusel už v minulosti zmrazil Budapešti miliardy eur z eurofondov pre obavy týkajúce sa zaobchádzania so žiadateľmi o azyl, obmedzovania právneho štátu a údajnej korupcie.
Vypočutie v rámci maďarského postupu
V utorok sa v Bruseli koná Rada pre všeobecné záležitosti, ktorá zahŕňa aj ôsme vypočutie v rámci maďarského postupu podľa článku 7 Zmluvy o EÚ.
Ten umožňuje pozastaviť členskému štátu niektoré práva vrátane hlasovacích v Rade EÚ, ak krajina závažne a trvalo porušuje zásady, na ktorých sa zakladá Únia a na ktoré odkazuje článok 2 Zmluvy. Povinnosti krajiny ako člena zostávajú nezmenené.
Medzi hodnoty uvedené v článku 2 patria úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a dodržiavanie základných práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Záväzky príslušnej krajiny vyplývajúce z členstva však zostávajú záväzné.
Európsky parlament spustil článok 7 proti Maďarsku v roku 2018, keď ho znepokojila maďarská ústavná reforma, nedostatočná nezávislosť súdnictva a ohrozenie slobody médií. Celý proces však zamrzol.
