Klesajúca spotreba a zmenšujúce sa pestovateľské plochy. Aj na takéto limity naráža tradičný slovenský pokrm, zemiaky. Ide o plodinu, ktorá je šetrná ku klíme, v celosvetovom meradle sú zas zemiaky významné pre udržanie potravinovej bezpečnosti. V piatok (30. 5.) si pripomíname Medzinárodný deň zemiakov.
„My využívame zemiaky napríklad aj tak, že si pripravujeme rôzne pyré,“ uviedol majiteľ a kuchár reštaurácie v Bojniciach Marek Karaka. Naň sa hodia všetky druhy mäsa a jedlo tak pri modernom servírovaní vie zaujať. V reštaurácii na promenáde v Bojniciach denne spracujú asi 20 kilogramov zemiakov.
„Robievame zemiakové placky, rôzne zapekané zemiaky, gratinované zemiaky, takže využitie zemiakov v gastronómii je stále populárne a stále ide dopredu,“ dodal Karaka.
Hoci záujem o zemiaky pretrváva, reálne ich zjeme oveľa menej ako pred dvadsiatimi rokmi. Spotreba klesla z niekdajších 75 kilogramov na asi 55 kilogramov na Slováka ročne.
Odborníci pritom odporúčajú o 30 kilogramov ročne viac. „Obsahujú pomerne vysoké množstvo vitamínu C, sú zdravé, neobsahujú lepok, majú nízky glykemický index, čiže sú vhodné aj pre skupiny ľudí, ktoré majú nejaké výživové obmedzenia,“ uviedla odborníčka na výživu zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre Marta Habánová.
Spotrebe a využitiu zemiakov sa v relácii Aktuálne :24 venovala redaktorka Jana Obrancová:
Pokles aj v pestovaní
Spolu so spotrebou klesá aj pestovanie zemiakov, a to ešte výraznejšie. Niekdajšia plocha 55-tisíc hektárov sa zmenšila na asi desatinu. S tým klesla aj sebestačnosť , ktorá sa pohybuje na úrovni okolo 50 percent. Zemiaky preto musíme aj dovážať.
Prúdia k nám z takmer 30 krajín, medzi ktorými je napríklad aj Egypt, India, Peru či Kolumbia. Pestovatelia sa však stále nájdu aj u nás. V Malom Cetíne pri Nitre ich pestujú už 30 rokov.
„Keď som mala tri roky, tak sme pestovali prvý hektár zemiakov. Postupom času sa to zveľaďovalo a tento rok už máme 240,“ uviedla pestovateľka z Malého Cetína Adriana Sztraková.
Záujem o slovenské zemiaky farmári cítia. Pestovanie však naráža na limity v podobe chýbajúcich závlah. „Vidíme veľmi veľký rozdiel vo výnose medzi zavlažovanými a nezavlažovanými parcelami,“ potvrdila Sztraková.
Práve zmena klímy spôsobila, že zemiaky sa z hornatejších oblastí presunuli na polia na juhu Slovenska. Kým na nich však nepribudnú závlahy, zrejme nepribudnú ani samotné zemiaky.
