Malo by ísť o najstráženejšiu hranicu v krajine. V skutočnosti však cez východ Slovenska prúdia nelegálne tovary takmer bez prekážok. Pašeráci poznajú slabiny systému a vedia ich využiť. Štátne orgány priznávajú, že na účinný záchyt im chýbajú moderné prístroje.
Pašovanie tovarov na slovensko-ukrajinskej hranici je dlhodobým problémom. Kým donedávna sa pašovali najmä cigarety, od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine sa čoraz viac hovorí o nelegálnom prevoze zbraní.
„Z pohľadu bezpečnosti hranice, ktorú máme s Ukrajinou, je nevyhnutné, aby sme ošetrili aj to obdobie, ktoré nás čaká v prípade ukončenia konfliktu. Môže sa očakávať nelegálny transfer zbraní, aj na toto sa musíme pripraviť,“ povedal v decembri 2023 prezident finančnej správy Jozef Kiss.
Podľa bezpečnostného analytika Radovana Bránika sa treba pozrieť na historickú skúsenosť z čias vojny na Balkáne.
„Preverovali sme, ako strážime našu hranicu. Ako má republika cez colnú správu pod kontrolou napríklad železničnú, ale aj nákladnú automobilovú dopravu. Naše zistenia boli alarmujúce,“ priblížil predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy.
Niekde skener nemajú, inde nefunguje
S Ukrajinou nás spája päť hraničných priechodov, dva z toho sú určené pre vlakovú dopravu. V Čiernej nad Tisou stacionárny skener, ktorý by odhaľoval pašovaný tovar, nikdy nemali. V Maťovciach podľa našich informácií roky nefunguje.
Napríklad v roku 2009 colníci objavili 600 kartónov pomocou skenovacieho zariadenia a neskôr skener odhalil 140-tisíc kusov pašovaných cigariet ukrytých vo vagónoch so železnou rudou.
„V roku 2010 sa uzatvorila zmluva na pozáručný servis do roku 2020. Röntgen je podľa mojich informácií bez údržby a ktovie, či sa vôbec používa,“ povedal bývalý colník.
„Kým som zastával funkciu riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS), tak na východnej hranici bola špecifická situácia aj v kontexte toho, že vypukol vojnový konflikt na Ukrajine. A naša východná hranica čelila enormnému tlaku, či už legálnej migrácie alebo nelegálnej migrácie, ale aj tlaku rôznych zločineckých skupín v snahe previezť tovar či hotovosť,“ vysvetlil bývalý riaditeľ SIS Michal Aláč.
„Aj v správe SIS niekoľko rokov za sebou sú zmienky, z ktorých možno usúdiť, že hovoríme práve o tejto problematike,“ povedal Bránik. Spomína to aj návrh Správy o bezpečnosti štátu za rok 2024, ktorú už premiér Robert Fico (Smer-SD) predložil na rokovanie vlády.
„Bezpečnostnú hrozbu pre SR predstavujú aj aktivity cudzojazyčných kriminálnych skupín. Členovia týchto skupín boli často osoby s bojovými skúsenosťami z prebiehajúcej vojny na Ukrajine. V súvislosti s tým sa ako bezpečnostné riziko zaevidovala zvýšená hrozba možného pašovania zbraní a nebezpečných materiálov z vojnovej zóny,“ píše sa v návrhu.
Skenery nefungujú
Kontrola NKÚ ukázala, že železničný priechod Maťovce, Čierna nad Tisou ani stacionárne alebo mobilné zariadenia na cestách nefungujú. „Keď sme vykonávali kontrolu, identifikovali sme nefunkčné skenery, nefunkčné zariadenia na preverovanie tovaru, ktorý je v nákladných železničných vozňoch,“ uviedol Andrassy.
Finančnej správy sme sa preto pýtali, aká je situácia dnes. Colníkov sme chceli vidieť pri práci. Odpoveď však neprišla, tak sme sa vybrali na hraničný priechod do Maťoviec osobne. Colníkov so sondážnymi tyčami sme nevideli. Celú kontrolu vlaku z Ukrajiny stihli za 20 minút.
Denne prejde hraničným priechodom v Maťovciach šesť až osem súprav. Každá má približne 45 vagónov. Čistá váha nákladu jedného vlaku je 2 500 ton.
Zašli sme aj za riaditeľom Colného úradu Michalovce, ktorý spravuje všetky hraničné priechody. „Mali sme možnosť vidieť príslušníkov Ozbrojených síl SR, ako sa s tyčami snažia zistiť, či sa pod rudou niečo nachádza alebo nenachádza. Takéto preverovanie je absolútne návratom do nie 20., ale 19. storočia,“ povedal Andrassy.
„Vagóny sa mnohokrát kontrolujú tak, že sa do obilia pichá tyčami. Myslím, že už existujú aj modernejšie materiálno-technické zabezpečenia skenerov, ktoré budú vedieť zlepšiť a zrýchliť celý proces,“ uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Technologický dlh finančnej správy
Na východnej hranici sme navštívili aj druhý železničný priechod v Čiernej nad Tisou. Rovnako sme sa zaujímali o kontrolu tovarov. Bližšie informácie o priebehu kontrol nám však vedúci pobočky colného úradu nemohol poskytnúť.
„Pokiaľ sa nepoužívajú na to určené veľmi drahé zariadenia, ktoré sú tam inštalované dlhé roky, to indikuje, ako by krajinu až tak veľmi netrápili priame straty, napríklad na daniach. Zároveň aj riziká spočívajúce v tom, že sa na naše územie dostávajú látky, ktoré by sa sem nelegálne dostávať nemali,“ povedal Bránik.
„Súčasné vedenie finančnej správy zdedilo obrovský technologický dlh v podobe zastaranej detekčnej a skenovacej techniky na hraničných priechodoch. Bezodkladne po nástupe nového vedenia boli vykonané kroky k riešeniu predmetnej situácie, nakoľko bola identifikovaná nečinnosť zo strany bývalého vedenia,“ priblížil hovorca Finančného riaditeľstva SR Daniel Súkup.
Rôzne spôsoby kontroly hraníc
Na železničných hraničných priechodoch sa podľa neho na kontrolu vlakových súprav využívajú rôzne spôsoby kontrol, či už technických, fyzických, s využitím kamerových systémov a služobných psov.
„V Čiernej Nad Tisou bola zriadená nová stanica colného úradu a kontrola cestujúcich aktuálne trvá priemerne jednu minútu na osobu. V Maťovských Vojkovciach bol navýšený personálny stav kvôli efektívnejšej fyzickej kontrole rušňov a vagónov,“ dodal Súkup.
„Nedovolím si konštatovať, že sme v bezpečí. Vždy sa musíme snažiť zvyšovať úroveň bezpečia. Tak, ako sa vyvíjajú zabezpečovacie mechanizmy, tak sa vyvíjajú mechanizmy na ich prelomenie. Ale pevne verím, že naše zložky robia všetko pre to, aby eliminovali tieto veci,“ povedal bývalý šéf SIS Aláč.
Ochrana východnej hranice je podľa Daniela Súkupa hlavnou prioritou súčasného vedenia finančnej správy. Od svojho nástupu prijala niekoľko opatrení na zlepšenie efektivity hraničných kontrol.
„V súčasnosti prebieha projekčná príprava a proces verejného obstarávania. Komplexnosť projektu zahŕňa aj koordináciu napríklad s ministerstvom dopravy, železnicami SR či ministerstvom vnútra,“ dodal.
Nechránená železnica ani cesta
NKÚ podľa Andrassyho na konkrétnych príkladoch ukázal, že ani železnica ani cesta nie je chránená. „Sú nefunkčné technické zariadenia, ktoré majú skenovať, monitorovať, či už vagóny alebo kamióny. Nemáme dostatočne vybudovanú ochranu, čo sa týka skenovania a odhaľovania trestnej činnosti z hľadiska pašovania,“ povedal.
Bezpečnostný analytik Radovan Bránik uviedol, že občas dôjde k záchytu nejakého kontrabandu. „To sa potom veľmi propaguje, ale myslím si, že to tvorí zlomok celkového počtu toho materiálu,“ skonštatoval.
NKÚ skonštatoval, že Slovensko nemá zabezpečenú východnú hranicu. „Treba, aby finančná správa s rezortom financií našla zdroje na to, aby boli funkčné nielen stacionárne, ale aj mobilné skenovacie zariadenia,“ priblížil Andrassy.
„Ak toto neustrážime, môžeme sa stať predovšetkým tranzitnou krajinou, kadiaľ potečú zbrane po skončení vojny na Ukrajine ďalej na západ. Ale môžeme byť aj cieľovou krajinou. Nemyslím si, že hrozí návrat 90. rokov, ale zbrane vždy budú veľmi zaujímavým artiklom, minimálne čo sa týka obchodu,“ uviedol bezpečnostný analytik Bránik.
Podľa hovorcu Finančného riaditeľstva SR Daniela Súkupa plánuje finančná správa na ďalšie zrýchlenie kontroly zabezpečiť na všetky cestné a železničné hraničné priechody kamerový systém na snímanie podvozkov.
„Pašovalo sa, pašuje sa, vždy sa bude pašovať. Nikdy to neodstránite úplne, ale technika má slúžiť na to, pokiaľ je funkčná, aby sa to dialo v čo najmenšej miere,“ uzavrel bývalý colník.
