Bývalého slovenského obrancu Zdena Cháru uvedú v novembri do Hokejovej siene slávy v Toronte (HHOF). Okrem víťaza Stanleyho pohára z roku 2011 a držiteľa Norrisovej trofeje z roku 2009 sa tejto pocty dočkajú aj ďalší bývalí hráči z NHL – útočníci Joe Thornton, Alexander Mogiľnyj a obranca Duncan Keith. Slávnostný ceremoniál sa uskutoční 10. novembra, informoval oficiálny web zámorskej profiligy.
Chára sa dostal do prestížnej spoločnosti v najkratšom možnom čase. Rok 2025 je prvý, v ktorom ho mohli vybrať do Siene slávy po tom, ako pred tromi rokmi ukončil kariéru. Práve trojročná lehota od ukončenia aktívnej činnosti je jedno z kritérií, ktoré sú nevyhnutné pre vstup do HHOF.
Osemnásťčlenná výberová komisia oznámila v utorok (24.6.)večer členov „Triedy 2025“, teda menoslov osobností, ktoré uvedie v novembri do hokejovej dvorany. Okrem Cháru sa významnej pocty dostalo aj bývalému kanadskému centrovi Thorntonovi, jeho krajanovi Keithovi a aj ruskému krídelníkovi Mogiľnému, ktorý čakal na tento moment od roku 2009, keď bol prvýkrát spôsobilý uchádzať sa o vstup do Siene slávy.
V ženskej kategórii sa do nej dostali Jennifer Botterillová a Brianna Deckerová, v kategórii budovateľov Jack Parker a Daniele Sauvageauová.
Piaty rodák zo Slovenska
Podľa stanov HHOF môže komisia každý rok vybrať štyroch mužov a dve ženy, ktorí sa stanú novými členmi siene. Sieň slávy môže zvoliť až dvoch členov v kategórii „Budovatelia“ alebo jedného, ak je niekto zvolený v kategórii rozhodca alebo čiarový rozhodca.
Chára sa stal piatym rodákom zo Slovenska, ktorý sa dostal do HHOF. V roku 2020 vstúpil do siene slávy Marián Hossa, pred ním sa z tejto pocty tešili Peter Šťastný (1998) a Stan Mikita (1983), ako aj novinár George Gross (1985).
Chára odohral v NHL 24 sezón v tímoch New York Islanders (1997-2001, 2021-2022), Ottawa Senators (2001-2006), Boston Bruins (2006-2020) a Washington Capitals (2020-2021). Naväčšiu stopu zanechal v Bostone, ktorý viedol v rokoch 2006 – 2020 ako kapitán a v sezóne 2010/2011 s ním získal Stanleyho pohár – vtedy iba ako druhý Európan v histórii.
S „medveďmi“ sa do finále dostal aj v rokoch 2013 a 2019. Šesťkrát bol medzi tromi finalistami na zisk Norrisovej trofeje pre najlepšieho obrancu sezóny, získal ju v roku 2009. Je historický ligový líder v počte odohratých zápasov spomedzi obrancov – 1680, čo je zároveň tretí najvyšší počet zo všetkých hráčov v histórii súťaže.
V základnej časti NHL nazbieral 680 kanadských bodov (209+471), 2085 trestných minút a 301 plusových bodov. V 200 zápasoch play off si pripísal 18 gólov, 52 asistencií (70 bodov), 218 trestných minút a 50 plusiek. Trikrát sa dostal do prvého a štyrikrát do druhého All Star tímu NHL. Okrem Norrisovej trofeje má v zbierke aj Cenu Marka Messiera pre najlepšieho lídra. Hráčsku kariéru ukončil vo veku 45 rokov pred ročníkom 2022/2023.
Najvyšší v histórii NHL
Trenčiansky rodák bol s telesnou výškou 206 cm najvyšší v histórii NHL a na dĺžku svojej hokejky i čepele musel mať výnimku. K charakteristickým znakom jeho hry patrili prehľad, dôraz, ale aj mimoriadne tvrdá strela.
Jeho výkon 175,1 km/h, ktorý dosiahol v Zápase hviezd NHL v roku 2012, je dodnes v profilige neprekonaný. V závere kariéry bol štvrtý najstarší hráč, ktorý kedy nastúpil v súťaži. Vo vyššom veku v nej hrali iba Gordie Howe, Chris Chelios a Jaromír Jágr.
Od draftu v roku 1996 sa trikrát objavil na európskych klziskách. V úvode sezóny 2001/2002 odohral osem zápasov za Duklu Trenčín v slovenskej extralige a celú sezónu 2004/2005, keď sa NHL pre výluku nehrala, strávil vo švédskom Färjestade. Aj polročnú výluku v NHL v sezóne 2012/2013 využil na pôsobenie v Európe, keď odohral 25 zápasov za Lev Praha v KHL.
Úspechy dosiahol aj v reprezentácii
Chára sa výrazne presadil aj na medzinárodnej scéne. Slovensko reprezentoval na troch ZOH (2006, 2010 a 2014), siedmich MS a štartoval aj na dvoch Svetových pohároch (2004, 2016). Na MS vybojoval s reprezentáciou dve strieborné medaily – v roku 2000 v Petrohrade a v Helsinkách 2012, kde viedol národný tím v pozícii kapitána.
„Céčko“ mal na drese aj na ZOH 2010 a 2014 a MS 2001. Na MS 2012 ho vyhlásili za najlepšieho obrancu šampionátu. Na Svetovom pohári 2016 skončil druhý s Tímom Európy. Počas májových MS v Štokholme ho uviedli aj do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF).
