Dianie na Blízkom východe sleduje pozorne aj Čína. Tá izraelsko-americký útok na Irán opakovane odsúdila a vyhlásila, že je pripravená prispieť k mieru.
Zapojenie Spojených štátov do ďalšej vojny by podľa analytikov síce mohlo Pekingu pomôcť ľahšie sledovať svoje ciele vo východnej Ázii. Teherán je však zároveň jeho dôležitý ekonomický partner. Ďalšia destabilizácia na ropu bohatého regiónu by vraj krajine priniesla viac škody ako osohu.
Ako vníma konflikt na Blízkom východe Čína, zisťoval v relácii Rádiožurnál redaktor STVR Michal Dzúrik:
Ešte v nedeľu (22. 6.) veľvyslanec Číny pri Organizácii Spojených národov (OSN) Fu Cchung ostro odsúdil americký útok na iránske jadrové zariadenia s tým, že podkopávajú kredibilitu Spojených štátov v kontexte akýchkoľvek rokovaní.
Krajina spolu s Ruskom predložila na pôde bezpečnostnej rady OSN rezolúciu, v ktorej vyzvala na okamžité zastavenie bojov. Peking s Teheránom pred štyrmi rokmi uzavrel strategické partnerstvo. Expert z ázijskej redakcie portálu Bloomberg John Liu upozorňuje, že ich bilaterálne vzťahy sú postavené na ekonomike, predovšetkým na rope.
Čína nakupuje takmer všetok Iránsky export. Krajinu vníma ako súčasť takzvaného globálneho juhu, kde sa dlhodobo snaží budovať úzke vzťahy. Zastavenie bojov na Blízkom východe je preto aj podľa ďalších pozorovateľov v prospech Pekingu, najmä keď ide dodávky energetických surovín, ktoré by pri pokračovaní vojny mohli byť ohrozené.
Irán totiž naznačil, že v reakcii na útoky Izraela a USA zvažuje zablokovanie Hormuzského prielivu, kadiaľ do sveta prúdi ropa z krajín Perzského zálivu a Čína je jej najväčším nákupcom.
Opačný pohľad na situáciu
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v tejto súvislosti v rozhovore pre televíziu Fox News ešte pred prímerím vyzval predstaviteľov v Pekingu, aby zatelefonovali do Teheránu a od zablokovania prielivu štát odhovorili, keďže práve ázijská krajina na tom vraj má najväčší záujem.
Niektorí experti ponúkajú opačný pohľad na situáciu. Číne by podľa nich padlo vhod, keby boli Spojené štáty zamestnané pokračujúcim konfliktom a nevenovali by toľko pozornosti Ázijsko-tichomorskému regiónu, kde si Peking robí zálusk na Taiwan a má územné spory s celým radom štátov.
Pripomínajú, že iránska ropa v konečnom dôsledku tvorí len asi 15 percent celkového čínskeho importu. Cena za voľnejšie ruky v strategicky najvýznamnejšej oblasti by preto vraj bola prijateľná. Michal Dzurik Slovenský rozhlas.
