Estónsky parlament v stredu (4. 6.) schválil odstúpenie od dohovoru, ktorý zakazuje výrobu a používanie protipechotných mín. Podľa ministra zahraničných vecí Margusa Tsakhnu je to signál Rusku, že sa Estónsko bude v prípade napadnutia brániť.
„Estónsko je pripravené použiť všetky potrebné prostriedky na obranu. Parlament dnes prijal zákon o odstúpení od Ottawského dohovoru. Keď ho prezident podpíše, naše obranné sily získajú väčšiu flexibilitu na posilnenie národnej obrany,“ oznámil Tsahkna.
Ľudskoprávne organizácie používanie nášľapných mín ostro kritizujú. Takýto typ výbušného zariadenia totiž nedokáže rozlíšiť, či na ne šliapol vojak alebo civilista.
„Protipechotné míny sú určené na ničenie ľudskej sily. S tým teda prichádza aj problém, že sú v tomto hľadisku nerozlišujúce,“ upozornil výkonný riaditeľ organizácie Adapt Institute Matej Kandrík. No a potom tie míny proti vozidlám. Tam spínače reagujú na hmotnosť, ktorú normálny človek nespustí, lebo sú nastavené na omnoho vyššiu záťaž,“ vysvetlil.
Práve tento typ využíva napríklad švédska armáda. „Dobre umiestnená tanková mína môže mať rovnaký účinok ako tank, ktorý stojí oveľa viac peňazí. Je to účinný spôsob, ako zabrániť nepriateľom vo vstupe na naše územie,“ uviedol veliteľ švédskeho práporu Oscar Elardt.
Reportáž o rozhodnutí Estónska do Správ spracovala redaktorka Tamara Michalková:
Zmenu zvažujú aj okolité krajiny
Situácia sa podľa pobaltských krajín od roku 2004, keď zmluvu podpísali, výrazne zmenila. Dôvodom je podľa nich vojna na Ukrajine.
„Myslím si, že na celkovú zahranično-politickú a vojnovú stratégiu Ruskej federácie tento krok nebude mať prakticky žiaden merateľný dosah. Čo sa môže zmeniť, budú rádovo nižšie operačné plány, ktoré si ozbrojené sily Ruskej federácie budú rozpracuvávať v nejakých scenároch možného konfliktu v oblasti Pobaltia,“ skonštatoval Kandrík.
Cestou Estónska sa chce vydať Lotyšsko, Litva aj Poľsko. Odstúpenie od dohovoru prerokúva aj fínsky parlament, kde sa tento návrh teší rozsiahlej podpore.
