Ľad v Grónsku sa medzi tohtoročným 15. a 21. májom topil sedemnásťkrát rýchlejšie než priemer. Dáta pritom boli porovnané s priemerným topením v období rokov 1980 až 2010, uviedla v stredu (11. 6.) vedecká organizácia World Weather Attribution (WWA). Rekordná vlna horúčav zasiahla tiež Island.
„Miera, ktorou topenie grónskeho ľadovca prispieva k zvyšovaniu hladiny morí, je väčšia, než by bola bez tejto vlny horúčav,“ zdôraznila jedna z autoriek správy, klimatologička WWA Friederike Ottová. Bez zmeny klímy by podľa nej májová vlna horúčav nebola možná.
Teplota na Islande 15. mája prekročila 26 stupňov Celzia, čo je pre toto ročné obdobie na ostrove bezprecedentné maximum. „Teploty pozorované na Islande v máji lámu všetky rekordy a prekračujú priemerné denné maximálne teploty za máj z obdobia 1991 až 2020 o viac ako 13 stupňov Celzia,“ uviedla WWA.
V máji zaznamenalo 94 percent staníc nové teplotné rekordy, uviedol islandský meteorologický ústav.
„Vlna horúčav okolo 20 stupňov sa väčšine ľudí na celom svete nemusí zdať ako extrémna udalosť, ale pre tento región je to naozaj významný problém a masívne ovplyvňuje celý svet,“ zdôraznila Ottová.
Výzva pre ekosystémy aj lovcov
WWA varovala, že ak celosvetovo nárast teploty v porovnaní s predindustriálnym obdobím dosiahne 2,6 stupňa Celzia, čo sa pri pokračujúcom používaní fosílnych palív predpokladá do roku 2100, intenzita podobných vĺn horúčav v Grónsku a na Islande vzrastie o ďalšie dva stupne.
Viaceré štúdie podľa WWA potvrdili, že vysoké teploty v takomto skorom období môžu mať významný vplyv na lokálne ekosystémy Grónska a Islandu Tie sú prispôsobené na veľmi studenú klímu a sú citlivé na zmeny teplôt či narušenia rovnováhy.
Topenie ľadu a rastúce teploty tiež predstavujú výzvu pre domorodé komunity, pre ktoré predstavujú zmenu podmienok lovu.
