Spojené štáty sa domnievajú, že by Irán mohol čoskoro v odvete zaútočiť na amerických vojakov na Blízkom východe. Uviedli to v pondelok (23. 6.) dvaja predstavitelia americkej administratívy, píše agentúra Reuters. Washington však podľa nich stále usiluje o diplomatické riešenie, ktoré by takýmto útokom zabránilo.
USA v noci na nedeľu (22. 6.) uskutočnili údery na tri iránske jadrové prevádzky a priamo sa tak zapojili do izraelsko-iránskeho konfliktu. Ten vypukol 13. júna rozsiahlym izraelským úderom na iránske jadrové zariadenia, vojenské objekty, jadrových vedcov a armádnych predstaviteľov.
Izrael aj USA tvrdia, že cieľom je zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Teherán popiera, že by na vývoji jadrových zbraní aktívne pracoval. Jeden zo zdrojov Reuters oznámil, že k odvetným iránskym úderom by mohlo dôjsť už v najbližších dvoch dňoch.
Šéf amerického zboru náčelníkov štábov Dan Caine v nedeľu upozornil, že USA posilnili ochranu svojich síl na Blízkom východe, okrem iného v Iraku a Sýrii.
USA majú na Blízkom východe takmer 40-tisíc vojakov. Niektorí z nich obsluhujú systémy protivzdušnej obrany, stíhacie lietadlá a vojnové lode, ktoré dokážu detekovať a zostreliť prilietajúce nepriateľské rakety. Ich pozície sú však zraniteľné voči útoku, poznamenala Reuters.
Irán sa bude brániť
Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí po amerických úderoch uviedol, že Irán si vyhradzuje všetky možnosti ohľadne obrany vlastnej suverenity, záujmov a obyvateľov. Americký prezident Donald Trump medzitým odkázal iránskemu režimu, že ak nepristúpi na mier, čakajú ho oveľa väčšie údery.
Arakčí v pondelok v Moskve rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a uviedol, že Rusko „stojí na správnej strane dejín a medzinárodného práva“.
O tom, akou formou sa Irán rozhodne na americké útoky odpovedať, analytici špekulujú. V tejto súvislosti sa hovorí nielen o možných útokoch na amerických vojakov na Blízkom východe, ale tiež napríklad o spustení nepriameho boja proti USA a Izraelu cez sprostredkovateľov po celom svete.
Americké ministerstvo zahraničia v tejto súvislosti už vydalo bezpečnostné varovanie, v ktorom vyzýva Američanov po celom svete na väčšiu obozretnosť.
Ďalšou veľkou otázkou je možné uzavretie Hormuzského prielivu, ktorým prechádza zhruba pätina svetových dodávok ropy a plynu. Podľa iránskej televízie Press TV zatvorenie prielivu už schválil iránsky parlament. Súhlas však ešte musí dať iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti.
