Iránsky parlament pripravuje návrh zákona, ktorým by krajina odstúpila od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Informovala o tom iránska diplomacia. Tvrdí, že krajina sa naďalej nesnaží vyrobiť zbrane hromadného ničenia. Izrael si myslí opak, a preto zaútočil na iránske jadrové zariadenia aj vedcov, ktorí pracovali v jadrovom programe.
Zmluva o nešírení jadrových zbraní vstúpila do platnosti v roku 1970. Irán bol jedným z prvých štátov, ktoré dohodu ešte v tom istom roku ratifikovali. Teraz, po izraelských útokoch, sa Irán pod vedením najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího chystá od kľúčovej dohody odstúpiť.
„Určite prijmeme vhodné rozhodnutie vzhľadom na nedávny vývoj. Sme v úzkom kontakte s parlamentom a, prirodzene, všetky rozhodnutia, ktoré prijme, sú podľa zákona pre vládu Iránskej islamskej republiky záväzné,“ vyhlásil hovorca ministerstva zahraničných vecí Iránu Esmaíl Baghájí.
Plánom Iránu v oblasti jadrových zbraní sa v Správach venoval redaktor Pavel Achs:
Izrael zmluvu nepodpísal
Podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní sú jadrovými mocnosťami štáty, ktoré urobili pokusný jadrový výbuch pred 1. januárom 1967. Tých bolo päť; USA, vtedajší Sovietsky zväz, Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Neskôr otestovali atómovú bombu aj India a Pakistan. Oba ázijské štáty však zmluvu nepodpísali.
Neurobil to ani Izrael, ktorý nikdy nevyvrátil ani nepotvrdil, že má jadrové zbrane. Podľa odhadov organizácie Arms Control Association má však približne 90 jadrových hlavíc a zásoby materiálu na výrobu asi 200 zbraní.
Štáty, ktoré nemajú nukleárne zbrane, sa podpisom dohody zaviazali, že sa nebudú snažiť ich získať. Takisto súhlasili s tým, že ich jadrový program bude pod kontrolou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).
Jediný štát, ktorý doteraz odstúpil od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, je Severná Kórea, a to v roku 2003. O tri roky neskôr vyskúšala svoju prvú jadrovú bombu.
Údery označil za sebaobranu
Iránske údery na Izrael sú sebaobranou a Irán cieli iba na vojenské ciele, oznámil v pondelok v liste iránsky veľvyslanec pri OSN Amír Saíd Irania Bezpečnostnej rade OSN. Uviedol, že ak sa akákoľvek krajina bude podieľať na izraelských útokoch na Irán, ponesie právnu zodpovednosť a dôsledky tejto krízy, informovala agentúra Reuters.
Iránsky veľvyslanec označil iránske údery za „primerané obranné operácie zamerané výlučne na vojenské ciele a súvisiacu infraštruktúru. „Podľa článku 51 zakladajúcej Charty OSN musia štáty bezodkladne informovať 15-člennú Bezpečnostnú radu o každej akcii, ktorú podniknú v sebaobrane proti ozbrojenému útoku.
