Päťdesiat rokov je symbolom Liptova. Ochranou pred povodňami, zdrojom výroby elektriny, miestom, kde prichádza tisíce turistov. Po Oravskej priehrade je druhou najväčšou vodnou nádržou na Slovensku.
A zatiaľ, čo jej polstoročie kompetentní oslavujú konferenciami a výstavami v kultúrnych domoch, na brehoch vodného diela sa odohráva iné divadlo. Ignorovanie zákonov aj rešpektu k prírode.
Reportáž na Liptovskej Mare sme pre relácii Reportéri natáčali už v roku 2021. “To, čo sa tu deje je devastácia životného prostredia,“ povedala vtedy odborníčka na životné prostredie Občianskeho združenia (OZ) LIPA Iveta Nedelská.
Po štyroch rokoch sme sa na brehy vodnej nádrže vrátili, aby sme sa pozreli, ako sa 50-ročnej oslávenkyni darí. Žiaľ, ťažko skúšaná Mara stále bojuje s aroganciou mocných a laxným prístupom úradov.
Aktuálne dostala ďalší úder pod pás. Na jej brehoch vyrástla z čista jasna betonáreň. Už viac ako štvrťroka sa miestni nevedia dopátrať, kto ju na brehoch Liptovskej Mary povolil a či bola postavená v súlade so zákonom.
Zatiaľ čo úrady mlčia, ľudia dávajú jasne najavo, že betonáreň na Mare v blízkom susedstve mestskej pláže nechcú. “Toto patrí do priemyselnej zóny, nie na Liptovskú Maru. Potom už môžeme stavať takéto zariadenie, ktoré je stredným zdrojom znečistenia hocikde,“ vyjadril sa technológ na výrobu betónu.
Pochybnosti o zákonnosti stavby
Podľa člena OZ Lipa Martina Chrapčiaka stavba vznikla na čierno. Pozemok, kde betonáreň vyrástla, patrí štátnemu Slovenskému vodohospodárskemu podniku (SVP), ktorý s každou stavbou musí súhlasiť.
“Za minulého vedenia SVP dal povolenie. Podpísal nájomnú zmluvu na vybudovanie mobilnej betonárky v okolí Litovskej Mary. To znamená, ak zmluva raz hovorí o tom, že majú povolenie na mobilnú betonáreň, nemôžeme bez nejakého patričného dôvodu ju len tak zrušiť. Všetky zmluvy, ktoré náš podnik uzavrie, schvaľuje alebo vie o nich aj ministerstvo životného prostredia ako náš zriaďovateľ,“ vyhlásil hovorca SVP Marián Bocák.
Žilinská spoločnosť, ktorá je prevádzkovateľom betonárne, sa na kameru vyjadriť nechcela. Tvrdia, že technológiu do areálu len previezli z iného miesta. Akékoľvek nezákonné stavebné aktivity odmietajú.
“Aktuálne je len fyzicky umiestnená v tomto priemyselnom areáli na pôvodných betónových základoch. Pokiaľ ide o potrebné povolenia, v prípade mobilnej betonárne ide len o technológiu, ktorá nevyžaduje žiadne pevné základy,“ zaznelo v stanovisku prokuristu spoločnosti RBR Betón Martina Rezáka.
Investor podal žiadosť o stavebné povolenie na výstavbu mobilnej betonárky 21. marca. Obrátili sme sa preto na stavebný úrad v Liptovskom Mikuláši, či dal spoločnosti súhlas na stavebné práce, ktoré už v areáli zjavne prebehli.
“Úrad na mieste zistil, že ide o stavbu zrealizovanú bez príslušného stavebného konania. Vec odstúpil na Regionálny úrad územného plánovania a výstavby do Žiliny,“ písalo sa v stanovisku Spoločného obecného úradu územného rozhodovania a stavebného poriadku v Liptovskom Mikuláši.
Čo hovorí územný plán
Keďže ide o územie, ktoré podlieha mestu Liptovský Mikuláš, zaujímalo nás, ako zámer betonárne hodnotí radnica a či je podľa nich v súlade s územným plánom. V deň nahrávania nám však hovorkyňa oznámila, že vedenie mesta sa rozhodlo nereagovať na naše otázky. Ľudia si to podľa nej môžu negatívne spojiť s novou plážou, čo by znehodnotilo dlhoročnú prácu mesta na tomto projekte.
Podľa platného územného plánu je lokalita vymedzená ako zmiešané územie s prevahou zariadení pre šport a rekreáciu, kde je vymedzený dobývací priestor pre ťažbu štrkov. Nie je však územím stavebnej výroby.
Betonáreň dokáže vyrobiť viac
“Spravia projekt, kde uvedú, že betonárka bude vyrábať desať kubíkov betónu za hodinu. Pritom je schopná za hodinu vyrobiť 150 kubíkov betónu. Tým, že vlastne poddimenzovali výrobu, tak sa dostanú ročne na 49-tisíc kubíkov a na 50-tisíc kubíkov už potrebujete posudzovanie vplyvu na životné prostredie,“ uviedol člen OZ Lipa Martin Chrapčiak.
Betonári argumentujú, že množstvo produkovaného betónu bude závisieť od dopytu na trhu. Deklarovaná výrobná kapacita, tzv. štítkový výkon, je len teoretická hodnota, ktorú možno dosiahnuť pri určitom type betónu a výrobe bez prestojov. Obchádzanie zákona o posúdení vplyvov na životné prostredie odmietajú.
Ministerstvo životného prostredia na základe podnetu aktuálne preveruje či limitné hodnoty betonárne spadajú pod definíciu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
“Je škandál, že predošlé vedenie SVP aj ministerstva životného prostredia udelili súhlas na prenájom pozemku spoločnosti za účelom výroby betónu na brehoch Liptovskej Mary. Každému človeku musí byť jasné, že takáto činnosť je v turistickej lokalite, v ktorej prevládajú zariadenia určené na šport a rekreáciu absolútne nežiaduca,“ vyjadrilo sa ministerstvo životného prostredia SR.
“Pokiaľ lavírujú na hrane zákona, alebo už porušili zákon, tak treba zjednať nápravu a ideálny stav by bol buď minimalizovať negatívne dopady, alebo betonárku preložiť,“ uviedol poslanec a člen komisie územného plánovania Mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši Tomáš Martaus.
Obyvatelia sa obávajú ekologickej havárie
“Neviem si predstaviť, ako to tu bude fungovať, pretože prístupová cesta je len jedna. Takže jednou cestou sa bude chodiť na pláž a bude sa voziť aj štrk a betón. Robíme všetko preto, aby odtiaľto betonárka zmizla,“ uviedol Chrapčiak.
“Pre mňa je Liptovská Mara srdcová záležitosť a mám tam ísť s deťmi a pozerať sa na betonárku? Pre mňa rekreácia už nie je rekreácia. A keď my Slováci toto dokážeme, tak sa treba pozrieť aj na iné štáty, či aj oni urobia niečo také, že si v chránenej časti Slovenska postavia stredný zdroj znečistenia, či to je v pohode. Tak to si nemyslím,“ konštatoval technológ na výrobu betónu.
“Betonáreň bude situovaná desiatky metrov od Liptovskej Mary a oddelená od vodnej hladiny bezpečnostnými prvkami. Tým bude akékoľvek ohrozenie vodného diela prakticky vylúčené,“ reagoval prokurista spoločnosti RBR Betón Martin Rezák.
“Bohužiaľ, narážame na to stále, bojujeme so štátnymi organizáciami, so štátnymi úradmi. Stále ťaháme za kratší koniec,“ prezradil Chrapčiak.
