Britský denník Financial Times sa pýta, či by eskalácia konfliktu medzi Izraelom a Iránom mohla spôsobiť nukleárnu katastrofu. Pripomína, že doterajšie útoky na zariadenia na obohacovanie uránu síce lokálne viedli k zvýšeniu rádioaktivity, avšak k rozsiahlejšej kontaminácii zatiaľ nedošlo. Článok portálu DW si všíma prevádzku vo Fordow, ktorá má byť najnovším cieľom izraelských náletov.
Srdce iránskeho atómového programu, takto označuje DW atómový bunker vo Fordow. Ten je z väčšej časti vybudovaný v skalnom masíve južne od Teheránu.
Doteraz nebol výraznejšie poškodený. Je to aj preto, že nielenže leží hlboko pod zemou, ale chráni ho aj 60 až 90 metrov hlboký komplex tunelov. Ten už v minulosti znemožňoval kontroly Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v prevádzke, ktorá má asi tritisíc centrifúg na obohacovanie uránu.
Mpžnej jadrovej hrozbe sa v rubrike Čítanie zo zahraničnej tlače venovala redaktorka Elena Seeber:
Menší komplex ako v Natanze
Portál upozorňuje, že hoci je komplex menší než ten v Natanze, obohacovať materiál sa tu dá intenzívnejšie. Čo presne sa tu však odohráva, nikto presne nevie, keďže monitorovacie zariadenia Irán už pred rokmi odstránil.
Washingtonský inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť tesne pred minulotýždňovým izraelským útokom v najnovšej analýze varoval, že vo Fordow by Irán dokázal za tri týždne obohatiť 233 kíl uránu. Vedeli by ním vybaviť niekoľko jadrových hlavíc.
DW článok uzatvára otázkou, či komplex postavený z tvrdeného betónu je možné zničiť. Podľa vojenského analytika Cedrica Leightona je na to totiž potrebná takmer 14-ton ťažká špeciálna bomba GBU-57. Tú vlastní len americké letectvo. Podobne ako aj na to potrebný bombardér, ktorým izraelská vzdušná flotila ale nedisponuje. Kľúčové je teda, či USA vstúpia do izraelsko-iránskeho konfliktu.
