Odmietanie žiadateľov o azyl pri hraničných kontrolách na nemeckom území je protiprávne. Rozhodol o tom v pondelok (2. 6.) správny súd v Berlíne. Podľa neho nie je možné žiadateľov o azyl vykázať za hranicu bez toho, aby úrady predtým rozhodli v takzvanom dublinskom konaní.
Nariadenie o sprísnení režimu na hraniciach vydal pred mesiacom, krátko po nástupe do funkcie, minister vnútra Alexander Dobrindt. V pondelok povedal, že bude Nemecko v praxi pokračovať, pretože sa verdikt súdu týka len jedného konkrétneho prípadu. Obmedzenie nelegálnej migrácie je jednou z priorít novej nemeckej vlády kancelára Friedricha Merza.
Súd sa zaoberal prípadom troch Somálčanov, ktorých na základe Dobrindtovho pokynu nemecká spolková polícia zadržala 9. mája vo Frankfurte nad Odrou a poslala späť za hranicu do Poľska.
Minister vnútra nariadil sprísniť kontroly na pozemných hraniciach 7. mája. Umožnil, aby policajti odmietali aj tých migrantov, ktorí chcú v Nemecku požiadať o azyl. Výnimkou mali byť podľa nariadenia len „zraniteľné skupiny“, ako sú deti, tehotné ženy alebo vážne chorí.
Prvé rozhodnutie o sprísnení kontrol
Podľa hovorkyne berlínskeho súdu ide o prvé súdne rozhodnutie, ktoré sa týka nového sprísnenia hraničných kontrol. V konkrétnom prípade, ktorým sa správny súd zaoberal, išlo o dvoch mužov a jednu ženu zo Somálska, ktorí prišli do Nemecka vlakom z Poľska.
Polícia ich skontrolovala v hraničnom meste Frankfurt nad Odrou dva dni po tom, ako Dobrindt oznámil svoje rozhodnutie o sprísnení kontrol. Trojica uviedla, že chce v Nemecku požiadať o azyl, spolková polícia ich ale ešte v ten istý deň poslala do Poľska. Podľa súdu to zdôvodnila tým, že pricestovali z bezpečnej krajiny.
Somálčania, ktorí sa teraz zdržiavajú na území Poľska, napadli postup spolkovej polície na súde a ten v zrýchlenom konaní rozhodol o jeho protiprávnosti. Podľa súdu sa proti rozhodnutiu nemožno odvolať.
Takzvané dublinské dohody, na ktoré sa odvoláva súd vo svojom rozhodnutí, okrem iného stanovili, že za vybavenie žiadosti o azyl je zodpovedná tá krajina Európskej únie, v ktorej podal cudzinec žiadosť o azyl ako v prvej.
Žiadosti budú odmietať
Podľa ministra vnútra Dobrindta bude ale Nemecko napriek rozhodnutiu súdu žiadateľa o azyl na hraniciach ďalej odmietať. Povedal, že nevidí dôvod meniť doterajšiu prax, súd totiž podľa neho rozhodoval len v jednom konkrétnom prípade.
Somálčania podľa neho vstúpili nelegálne do Nemecka už 2. a 3. mája a boli v oboch prípadoch poslaní späť za hranice bez toho, aby podali žiadosť o azyl. Až pri treťom pokuse dostať sa do Nemecka o azyl požiadali.
„Žiadatelia podali zodpovedajúcu žiadosť o azyl, takže im musí byť prechod hranice povolený a dublinské konanie musí byť vykonané,“ uviedol súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Podľa neho sa Nemecko nemôže odvolávať na výnimku, ktorú spomína článok 72 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na jeho základe sa môžu členské krajiny EÚ odchýliť od niektorých pravidiel v záujme udržania verejného poriadku a ochrany vnútornej bezpečnosti. Na uplatnenie článku ale podľa berlínskeho súdu „chýba dostatočné vysvetlenie existencie nebezpečenstva pre verejnú bezpečnosť a poriadok“.
Podľa Dobrindta súd rozhodoval v zrýchlenom konaní a štát sa bude pokúšať o hlavné pojednávanie, v ktorom jeho ministerstvo dôkladne obháji svoj právny názor. „V odmietaní žiadateľov o azyl na hraniciach budeme pokračovať,“ dodal.
Súd tiež zdôraznil, že žiadatelia o azyl nemajú právo na to, aby pokračovali v ceste ďalej do nemeckého vnútrozemia. Dublinské konanie totiž môžu úrady vykonať aj priamo na hranici či v príhraničí.
Téma pred voľbami
Obmedzenie nelegálnej migrácie bolo hlavnou témou pred februárovými predčasnými parlamentnými voľbami v Nemecku, ktoré vyhrala konzervatívna únia CDU / CSU. Vládu vytvorila so sociálnymi demokratmi (SPD). Nemecko kvôli nelegálnej migrácii kontroluje už od roku 2015 hranice s Rakúskom.
V októbri 2023 pribudli kontroly na hraniciach s Českom, Poľskom a Švajčiarskom. Vlani v septembri nariadila vtedajšia ministerka vnútra Nancy Faeserová tiež stráženie hraníc s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom, Holandskom a Dánskom.
Nemecko tak kontroluje viac či menej intenzívne celú pozemnú hranicu. Je pritom členom takzvaného schengenského priestoru voľného pohybu, v ktorom by na vnútorných hraniciach kontroly byť nemali. Súčasné kontroly sú nahlásené u Európskej komisie do 15. septembra. Vládni politici tvrdia, že cieľom nie sú trvalé kontroly, zlepšiť sa však musí stráženie vonkajších hraníc Európskej únie.
