Manuálne pracujúci ľudia by mohli odísť do dôchodku skôr. Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) navrhuje dôchodkový strop pre časť pracujúcich. Odborníci tvrdia, že bude náročné určiť podmienky pre tých, ktorí by mali do penzie odísť skôr. Avizovaný dôchodkový strop by spôsobil, že na pracovnom trhu by chýbali zamestnanci.
Zamestnanci, ktorí manuálne pracujú napríklad na stavbe, v lese či v bani, by mohli byť pri odchode do dôchodku zvýhodnení. Do penzie by mohli odísť o niečo skôr ako napríklad pracovníci v administratíve.
„O všetkých ľudí, ktorí ťažko denno-denne tvrdo pracujú. Tu by sme chceli prísť s dôchodkovými stropmi. Je to v programovom vyhlásení vlády,“ priblížil minister Tomáš.
Dôchodkovému stropu sa v Správach :24 venoval redaktor Silvester Roštár:
Dôchodkový strop sme tu už mali. Od roku 2019 platilo, že človek, ktorý dovŕši 64 rokov, by viac pracovať nemusel. V roku 2023 zastropovaný vek odchodu do penzie ďalšia vláda zrušila. Zastropovanie veku odchodu do dôchodku je podľa odborníka neudržateľné. Jedným z dôvodov je starnutie populácie.
„V priebehu najbližších 20, 25 rokov sa presunie z produktívneho do poproduktívneho veku niekoľko stotisíc osôb. To sú obrovské zásahy, ktoré ovplyvnia situáciu na trhu práce. Systém sa zákonite oslabí,“ varoval demograf Boris Vaňo.
Stredná dĺžka dožitia
Aktuálne ľudia narodení po roku 1967 idú do dôchodku podľa tzv. strednej dĺžky dožitia. Tá sa aktualizuje každých päť rokov. „V našich podmienkach sa predlžuje priemerný vek dožitia a úmerne tomu sa indexuje vek odchodu do dôchodku. To je veľmi správne,“ skonštatoval ekonóm Viliam Páleník.
Ak k avizovaným zmenám príde, bude treba presne definovať podmienky, ktoré rozhodnú o tom, že zamestnanec môže odísť do penzie skôr. „Ako definovať túto skupinu ľudí a ako to skontrolovať. Lebo štát nemá presný prehľad o pracovnej náplni ľudí za 40 rokov ich pracovnej kariéry,“ uviedol Páleník.
Analytik z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martin Šuster si zavedenie vekového stropu pri odchode do penzie predstaviť vie. Podľa neho to bude férové vtedy, keď dôjde k zvýšeniu odvodového zaťaženia.
„Adekvátne k tomu, o čo sú profesie rizikovejšie, nastaviť vyššie sociálne odvody pre tieto profesie. By to nemalo mať potom negatívny vplyv na hospodárenie Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ bude musieť platiť vyššie sociálne odvody,“ povedal Šuster.
Minister práce rokoval o typoch dôchodkového stropu v Česku, kde ich už zaviedli. Na tom, ako by to mohlo fungovať u nás, aktuálne pracujú. „Je to, samozrejme, aj otázka peňazí, financií a záťaže pre štátny rozpočet. Je to obrovská téma,“ ozrejmil Tomáš.
