Predstavte si, že si kúpite pozemok, postavíte na ňom dom a po 15 rokoch zistíte, že časť z neho vám zrazu nepatrí. Hranice nesedia, kataster uvádza niečo iné a susedia vás nepustia ani domov.
Prípad manželov Hurbanovcov z Gajár ukazuje, ako sa chyba v úradnej evidencii môže zmeniť na dlhoročný spor bez jednoduchého riešenia. A zatiaľ čo úrady si posúvajú zodpovednosť, bežní ľudia prichádzajú o pokoj, majetok a často aj o nervy.
V roku 2008 si manželia Hurbanovci kúpili pozemok v Gajaroch na Záhorí. Postavili dom, plot a žumpu. Po 15 rokoch zistili, že časť pozemku patrí manželkinej sesternici a hranice pozemku sa nezhodujú s úradnými dokumentmi.
„Chceli sme to dať do pôvodného stavu, aby sme mali prístupovú cestu k domu. Ale oni s tým nesúhlasili. Skrátka oni chceli, že buď si to odkúpime od nich, alebo odstránime plot, parkovisko na auto, žumpu, všetky stromy, aby sme vyrezali z ich pozemku,“ vysvetlil Daniel Hurban.
„Ale pozemok nebol ich, je stále náš, lebo my ho máme napísaný stále na nás. Iba na katastri nastala chyba, že to niekto prepísal bez nášho vedomia, že už skrátka nie je náš,“ pokračoval Hurban.
Manželia Hurbanovci sa obrátili na kataster nehnuteľností, aby overili stav svojich pozemkov. Podľa informácií z Okresného úradu Malacky 15. júla 2009 Správa katastra Malacky schválila obnovu evidencie pozemkov, pod ktorú spadali aj manželia Hurbanovci.
„Dňa 2. decembra 2024 bola na Okresný úrad Malacky podaná žiadosť o opravu údajov katastra týkajúcich sa parcely. Po prešetrení a vykonaní opravy bolo zosúladené katastrálne zobrazenie s geodetickými údajmi a odstránené chybné rozdelenie pozemkov podľa nezapísaného geometrického plánu,“ informoval hovorca rezortu vnútra Matej Neumann.
Kataster uznal chybu, spor pokračoval
Hoci kataster napokon uznal chybu a pozemok bol formálne opäť zapísaný na Hurbanovcov, spor s príbuznou pokračoval. Naďalej tvrdí, že pozemok je jej a bráni im v prístupe.
„Požiadali sme si na katastri o preverenie pozemkov. Lenže než sa to preverilo, oni nám rozkopali cestu. Po ich pozemku skrátka nebudeme chodiť, že si to máme odstrániť. A tak sme sa 69 dní nevedeli dostať domov,“ uviedol Daniel Hurban.
Susedskému a zároveň rodinnému sporu o príjazdovú cestu sa v relácii Občan za dverami venovala redaktorka STVR Dominika Velická:
Situácia sa ešte viac skomplikovala pre cestu, ktorá vedie cez pozemky viacerých vlastníkov. Pôvodne slúžila na poľnohospodárske účely, dnes je jedinou možnosťou, ako sa môžu Hurbanovci dostať domov. Oficiálne však cesta nebola určená ako prístupová.
„Sú tu štyri rodinné domy. Každý rodinný dom má prístupovú cestu spredu, lebo sa to tak robilo kvôli elektrike, aby nám dali stavebné povolenie. Všetci chodia aj pri kanáli,“ pokračoval Hurban.
„S manželom sme boli vyzvaní vlastníčkou susednej nehnuteľnosti na zastavenie prejazdu a prechodu cez ich pozemok. V takom znení, že zákaz sa vzťahuje len na nás dvoch, nespadá na naše maloleté deti,“ vysvetlila Lucia Hurbanová.
Cesta je na súkromných pozemkoch
Pokúsili sme sa osloviť aj sesternicu pani Hurbanovej, ktorá je jednou z účastníčok sporu. Stretnutie odmietla a na naše otázky pred kamerou nechcela odpovedať. „Oni môžu a my nemôžeme, lebo oni tiež idú cez cudzie pozemky. Oni môžu prejsť, ale my už nemôžeme prejsť. Také nespravodlivé,“ skonštatoval Daniel Hurban.
„Pozemky, cez ktoré vedie nimi deklarovaná „prístupová cesta“, sú v súkromnom vlastníctve, a na daných listoch vlastníctva nie sú vecné bremená prechodu a prejazdu,“ vysvetlil starosta obce Gajary Martin Rybecký.
„Nie je to ani verejná komunikácia, nakoľko bola táto cesta historicky vytvorená len na prístup pre obhospodarovanie záhrad a toku hydromelioračného kanálu a vedie teda po rôznych pozemkoch jednotlivých vlastníkov,“ pokračoval Rybecký.
„Aj keď sme si vedomí toho, že máme oficiálny prístup k rodinnému domu z hlavnej cesty, táto cesta je využívaná odjakživa. Je využívaná hospodárskymi strojmi na obrábanie niektorých nehnuteľností, je využívaná ostatnými vlastníkmi rodinných domov k príjazdu. A neviem, prečo my by sme mali mať zamedzený prístup,“ zdôraznila Lucia Hurbanová.
„Tam je veľmi dôležité preskúmať práve to, či cesta je verejnou účelovou komunikáciou, pretože to potom umožňuje ľuďom aj chodiť po tomto pozemku a používať ju aj na prejazd bezodplatne. Samozrejme niekedy sa stáva, a na Slovensku to máme pomerne časté, že máte vlastníka pozemku a iného vlastníka cesty,“ uviedol nezávislý advokát Milan Ficek.
„Niekedy to dokonca nie je ani evidované, nie je to evidované ani v pasporte obce, lebo obce väčšinou vedú evidenciu svojich komunikácií. Ale pokiaľ to je verejná účelová komunikácia, tak človek má právo používať túto cestu,“ pokračoval Ficek.
Riešenie zriadením vecného bremena
Ak cez cudzie pozemky vedie jediný prístup k domu, majiteľ nehnuteľnosti môže požiadať súd o zriadenie vecného bremena. Ide o zákonný spôsob, ako si vlastník domu môže, ak nemá inú možnosť, zabezpečiť legálny prístup cez cudzí pozemok.
„Keby mu niekto naozaj bránil v tom vstupe, má právo sa domáhať cez súdnu žalobu, jednak neodkladným opatrením, aby mu odstránil zátarasy, prípadne, aby mu umožnil vstup. Pokiaľ by sa ale preukázalo, že to nie je verejná účelová komunikácia, je možné za určitých okolností žiadať právo cesty,“ vysvetlil Milan Ficek.
„Na to je priamo ustanovenie v Občianskom zákonníku, ktoré hovorí, že ak nemáte iný prístup, ktorý by bol použiteľný, potom môžete žiadať cez súd zriadenie vecného bremena za primeranú náhradu. Tam sa ale skúma to, či človek nemá naozaj iný prístup, aby sa dostal svojej nehnuteľnosti. Volá sa to nevyhnutná cesta,“ pokračoval nezávislý advokát.
Veci môže skomplikovať kanál
Popri pozemkoch, o ktoré sa vedie spor, tečie Záhumenický kanál. Zo zákona má koryto ochranné pásmo, v ktorom nie je možné bežne manipulovať s pozemkom ani stavať. Aj to môže v budúcnosti ovplyvniť, či bude možné cestu oficiálne vyznačiť.
„Záhumenický kanál bol pôvodne vybudovaný ako melioračný kanál, ktorý slúžil a aj v súčasnosti slúži na odvodnenie okolitých pozemkov, predovšetkým poľnohospodárskych. Záhumenický kanál je v správe našej organizácie. Ústi do Zohorského kanála,“ priblížil hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.
„Záhumenický kanál je drobný vodný tok, ktorého pobrežné pozemky (ochranné pásmo) na ľavej aj pravej strane sú pozemky do piatich metrov od brehovej čiary koryta,“ pokračoval Bocák.
Obecný úrad vraj nemá záujem
Manželia Hurbanovci sa obrátili na obecný úrad a dúfali, že starosta pomôže vyriešiť nejasnosti okolo pozemkov a prístupovej cesty. „Obecný úrad absolútne nemá záujem,“ skonštatoval Daniel Hurban.
„Sa teraz pýtam, kde má oficiálny vjazd tento rodinný dom, ktorý je za mnou? Je skolaudovaný s elektrickou prípojkou na železných stĺpoch. Či to platí len pre niektorých, že obyčajný človek musí poslúchať niektorých vyvolených a niekto nemusí nič,“ spýtala sa Lucia Hurbanová.
„Podľa môjho názoru obec nemôže zasahovať do súkromného vlastníctva, keďže cesta bola iba na ústnej dohode. Keďže to nie je vedené ako komunikácia, obec nemá právo vlastníkom pozemkov nariaďovať, či majú niekoho cez svoj pozemok pustiť alebo nie,“ podotkol starosta Martin Rybecký.
Úradná chyba v evidencii pozemkov prerástla do osobného sporu, ktorý trvá už niekoľko rokov. Reálny prístup k domu vedie po súkromných pozemkoch, ktoré Hurbanovci dlhé roky využívali ako účelovú komunikáciu. Tá však nie je vedená ako oficiálna cesta.
Manželia Hurbanovci sa tak zrejme budú musieť obrátiť na súd a aj naďalej žiť v neistote, hoci cesta domov by mala byť samozrejmosťou.
„Teraz to je tak, že to tak máme, že rodina si myslí, že sme ich ošidili o pozemok, ale my s tým absolútne nemáme nič. Za to môže niekto druhý, ten nám dal pozemky tak, ako nemajú byť,“ uzavrel Hurban.
