Pozemok v Krupine vlastnila rodina Kataríny Franzenovej ešte pred druhou svetovou vojnou. V roku 1946 ho prenajali novozaloženému národnému podniku Bučina. „Potom si tam Bučina, už ako štátny podnik, postavil budovy, vybudovala sa tam cesta. Tú plochu prenajímali ako sklad. Je to pri železnici, takže bola to výhodná poloha,“ vysvetľuje.
O pozemok rodina prišla v rámci znárodnenia v roku 1948. Pôžičku, ktorú si na jeho kúpu zobrali, však museli splácať ďalej. „Starí rodičia platili za niečo, čo im bolo zobraté,“ pokračuje pani Katarína.
Po roku 1989 pozemok v reštitúcii získali Franzenovci späť. Keďže bol súčasťou priemyselného areálu, využívať ho nemohli. Súhlasili preto s ponukou Bučiny, vtedy už akciovej spoločnosti, aby sa stali jej akcionármi. „Chodili za svokrou a prehovárali ju, že je to vklad kapitálu, bude sa podieľať na hospodárskom výsledku a že dostane akcie,“ spomína pani Katarína.
Za pozemok získali akcie
Za hodnotu pozemku získali 312 akcií spoločnosti v celkovej hodnote 312-tisíc slovenských korún, dnes v prepočte vyše 10 300 eur. „Bol nám vydaný dokument, na ktorom sú akcie. Držali sme ich v trezore, lebo to má nejakú hodnotu,“ vysvetľuje pani Katarína.
„Nemôžeme povedať, že tie ich konkrétne akcie sú vo vzťahu s tým pozemkom. Ten pozemok sa raz stal vlastníctvom akciovej spoločnosti. Oni za to dostali akcie, ktoré sa vzťahujú na celú spoločnosť v rámci tej ich menovitej hodnoty,“ uvádza nezávislá advokátka Barbora Roštárová.
„Byť akcionárom znamená, že máte nejaký podiel na majetku spoločnosti a môžete rozhodovať o tom, kam sa má podnik úplne uberať. Máte nárok na podiel na zisku. Podľa toho, koľko akcií vlastníte, má aj váš hlas nejakú váhu,“ hovorí investičný analytik Pavel Škriniar.
Rozhodli sa predať akcie
Tento rok sa Franzenovci rozhodli akcie predať. Keďže kontakt na spoločnosť Bučina už pani Katarína nenašla, e-mailom kontaktovala Romana Lispucha, podpredsedu predstavenstva firmy Bučina Zvolen. Do tejto spoločnosti totiž Bučina v roku 1998 podľa obchodného registra vložila časť svojho podniku. V roku 2001 sa potom Bučina Zvolen v presne definovanom rozsahu a obsahu vkladu, stala aj právnym nástupcom spoločnosti Bučina.
„Pán Lispuch mi mailom odpovedal, že tie akcie sú nulové, že Bučina už nie je aktívna. Povedal, že ich spoločnosť so starou spoločnosťou nemá nič spoločné,“ spomína pani Katarína.
V tomto zmysle odpovedal Roman Lispuch aj na naše otázky. „Naša spoločnosť BUČINA ZVOLEN, a.s. je aj napriek určitej podobnosti obchodného mena celkom odlišnou entitou ako spoločnosť B U Č I N A a.s., ktorej sa vaše otázky priamo týkajú,“ tvrdí.
„Myslím si, že odpoveď, že majú len spoločné meno, alebo podobné meno, nie je úplne adekvátna,“ reaguje advokátka Roštárová.
„V spoločnosti B U Č I N A a.s. nepôsobím a ani som v minulosti nepôsobil. Z týchto dôvodov odporúčam, aby ste sa s otázkami týkajúcimi sa záležitostí spoločnosti B U Č I N A a.s. obrátili priamo na členov vedenia spoločnosti B U Č I N A a.s.,“ hovorí ďalej Lispuch.
Spoločnosť Bučina má aktuálne podľa obchodného registra len dozornú radu. Kontakt na niektorého z jej troch členov však vo verejne dostupných zdrojoch nie je možné dohľadať.
Vplyv majetku na hospodárenie
Presun majetku v roku 1998 mohol mať podľa nezávislej advokátky vplyv aj na ďalšie hospodárenie spoločnosti a hodnotu akcií.
„Keď akcionár vloží svoj majetok do spoločnosti takýmto spôsobom investovania, je potrebné, aby sa zaujímal minimálne každý rok, akým spôsobom tá spoločnosť funguje, či bolo to valné zhromaždenie, či bol informovaný, či sa všetko udialo podľa stanov. Spôsob fungovania akciovej spoločnosti je totiž ďaleko komplikovanejší ako pri iných obchodných spoločnostiach,“ uvádza Roštárová.
„Po roku chodievali účtovné uzávierky, vždy boli v strate. Veľa investovali a dividendy neboli z toho žiadne. Nedostávali sme ani pozvánky na valné zhromaždenia,“ hovorí pani Katarína.
„Je vhodné preskúmať, či ten postup ohľadne rozhodovania a ohľadne nakladania s majetkom bol zákonný a v súlade so stanovami,“ myslí si Roštárová.
Ak by aj kontrola v listinách obchodného registra odhalila porušenie zákona či stanov, nárok na náhradu škody je v tomto prípade premlčaný.
Pozemok mali predať
Podľa odborníka na investície spoločnosť Bučina využila riešenie, ktoré bolo v tom čase výhodné pre ňu. Franzenovci zas vymenili istotu pozemku za neistotu budúceho výnosu z akcií. Ak by mal vtedy možnosť, jeho rada by znela, aby pozemok Bučine predali.
„Keď mám peniaze, môžem si s nimi robiť, čo chcem. Ale keď mám nejaké aktíva a budem chcieť peniaze, budem ich musieť niekomu ponúknuť, aby mi ich vymenil za hotovosť. A toto môže byť dosť veľký problém,“ objasňuje Škriniar.
Hoci je spoločnosť Bučina podľa obchodného registra stále aktívna, minimálne štyri roky nezverejnila účtovnú závierku a má aj dlhy voči štátu. Od marca 2025 je spoločnosť podľa obchodného vestníka v procese zrušenia.
„V prípade, ak teda spoločnosť pôjde do likvidácie, zase by mala informovať svojich akcionárov. A už títo by sa mali podieľať na likvidačnom zostatku. S tým, že môže mať táto spoločnosť aj nejakých veriteľov, ktorých pohľadávky bude musieť uspokojiť,“ hovorí Roštárová.
Pred investovaním oslovte odborníka
Ak dnes chceme investovať, stačí nám internet. Stále však platí, poraďte sa predtým s odborníkom, prípadne mu celú agendu prenechajte.
„Čo môže bežný človek spraviť, je vložiť svoje peniaze do nástrojov kolektívneho investovania, to znamená podielové fondy, investičné fondy. Nebude sa síce podieľať na podnikaní slovenských spoločností, ale môže sa podieľať na, podnikaní veľkých nadnárodných spoločností. Riziko, že takáto spoločnosť skrachuje zo dňa na deň, alebo sa vytuneluje majetok, je naozaj veľmi, veľmi malé. Navyše, v podielovom fonde sú takýchto spoločností stovky až tisíce. Ak by aj jedna skrachovala, v podstate z toho počtu je to absolútne zanedbateľný počet,“ objasňuje Škriniar.
Franzenovci teda o pozemok prišli hneď dvakrát. Najprv im ho zobral bez náhrady štát. Hoci im ho neskôr vrátil, napokon z neho nemajú nič. Pripravili ich oň zložité pravidlá akciových trhov.
„Doba je zlá, takže sme si chceli prilepšiť. No a asi si neprilepšíme,“ dodáva pani Katarína.
