Rozsiahla jadrová katastrofa v prípade zásahu zariadení na obohacovanie uránu v Iráne nehrozí. Uviedla to stanica BBC s odvolaním sa na viacerých vedcov. Tí však upozornili, že pri takomto zásahu by sa mohli uvoľniť častice škodlivé pre životné prostredie.
V závodoch na obohacovanie uránu sa zhromažďujú zásoby rádioaktívneho izotopu tohto prvku. Profesorka Paddy Reganová z University of Surrey v Anglicku pre BBC uviedla, že väčšina vyťaženého uránu (99,3 percenta) je izotop 238.
Izotop urán 235 predstavuje len 0,7 percenta, alebo približne jeden atóm zo 150. „Tento je potrebný pre prácu nukleárnych reaktorov,“ vysvetlila. Obohacovaním sa zvyšuje množstvo uránu 235.
Uskutočňuje sa to v centrifúgach z uránu v plynnom skupenstve. Reaganová vysvetlila, že urán 238 je ťažší a počas procesu sa obe formy od seba oddeľujú. To sa opakuje s cieľom dosiahnuť obohatenie na vyššiu úroveň.
Na kontrolovanú jadrovú reakciu v jadrových elektrárňach stačí urán obohatený na tri percentá. Pri výrobe jadrovej zbrane však treba približne 90 percent uránu 235. BBC napísala, že čím viac je urán obohatený, tým väčšie uvoľnenie energie pri rozdelení atómov nastáva.
Rozsiahly incident nehrozí
Medzinárodná agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v máji uviedla, že Irán dosiahol obohatenie uránu na približne 60 percent. Pri vypálení rakety na dobre uskladnené zásoby obohateného uránu však nehrozí jadrový incident veľkého rozsahu, ako napríklad v jadrových elektrárňach v Černobyle či Fukušime.
„Vysokoobohatený urán je približne trikrát rádioaktívnejší než neobohatený urán,“ vysvetlil profesor Jim Smith z Univerzity v Portsmouthe, ktorý sa venoval následkom nešťastia v Černobyle. „V skutočnosti však žiadny z nich nie je zvlášť rádioaktívny,“ dodal.
Smith spresnil, že v zariadeniach na obohacovanie uránu nedochádza k jadrovým reakciám, pri ktorých sa urán štiepi, a takéto reakcie by nevyvolal ani výbuch bomby. Nebezpečné produkty štiepenia by preto podľa Smitha prítomné neboli.
„Viac nás znepokojujú takzvané produkty štiepenia, prvky, na ktoré sa rozkladá urán, keď je v reaktore či v bombe. Ide o rádioaktívne cézium, stroncium a jód,“ upozornil. Môžu podľa neho spôsobiť znečistenie životného prostredia.
MAAE uviedla, že po amerických útokoch zvýšenú úroveň radiácie na miestach nezaznamenala. „V prípade uránu sa radiácia veľmi ďaleko nedostane,“ uviedla Claire Corkhillová z univerzity v Bristole.
USA v noci na nedeľu (22. 6.) zaútočili na zariadenia na obohacovanie uránu Fordo, Natanza a Isfahán v Iráne. Jadrové zariadenie Fordo v iránskej provincii Kom sa v pondelok (23. 6.) znovu stalo terčom útoku Izraela. Miestne úrady ubezpečili, že ľuďom v okolí nebezpečenstvo nehrozí.
Riaditeľ MAAE Rafael Grossi však povedal, že americké útoky zrejme spôsobili na týchto prevádzkach značné škody. Presný rozsah však nebol známy. Vyzval tiež na návrat k rokovaniam.
