Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa chystá poslať do detenčného zariadenia na námornej základni Guantánamo na Kube tisíce migrantov, ktorí v USA žijú nelegálne. Sú medzi nimi aj Európania. O presune neplánuje informovať vlády domovských krajín. Písal o tom v stredu (11. 6.) denník The Washington Post (WP) s odvolaním sa na predstaviteľov vlády USA.
Títo cudzinci pochádzajú okrem iného aj z viacerých európskych spojeneckých krajín. Je medzi nimi Británia, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Írsko, Belgicko, Holandsko, Litva, Poľsko, Turecko alebo Ukrajina. Veľa ich pochádza z ďalších častí sveta, napríklad z Haiti.
Ich presun by sa mohol začať už v stredu. V rámci príprav malo 9 000 osôb absolvovať zdravotnú prehliadku, aby sa určilo, či sú pre pobyt na Guantáname dostatočne zdravé. Tento počet by znamenal výrazný nárast oproti zhruba 500 migrantom, ktorých základni krátkodobo zadržiavali od februára, uviedol server Politico.
Bol by to tiež významný krok smerom k uskutočneniu Trumpovho plánu zadržiavať na Guantáname až 30-tisíc migrantov, ktorý prezident oznámil v januári.
Podľa WP by novopresunutých migrantov na Guantáname zadržiavali dočasne pred ich deportáciou do krajín pôvodu.
Uvoľniť kapacity v USA
Predstavitelia Trumpovej administratívy podľa WP tvrdia, že posielať viac migrantov na Guantánamo treba vzhľadom na potrebu uvoľniť kapacity v detenčných zariadeniach v USA. Tie sú preplnené v súvislosti s imigračnými raziami, ktoré Trump posilnil.
Využitie zariadenia na Guantáname by podľa WP malo za cieľ odradiť cudzincov od nelegálneho prisťahovalectva do Spojených štátov.
Americké väzenské zariadenie známe ako Guantánamo na pobreží Kuby zriadili v roku 2002 počas vlády vtedajšieho amerického prezidenta Georgea W. Busha. Bolo to v rámci vojny proti terorizmu po útokoch na Spojené štáty z 11. septembra 2001. USA ho využívajú na zadržiavanie cudzincov, ktorých podozrievajú z terorizmu.
V septembri minulého roka získal denník New York Times (NYT) vládne dokumenty, z ktorých vyplýva, že USA vojenskú základňu po desaťročia využívali aj na zadržiavanie migrantov zastavených na mori. Držali ich však inde ako tých, ktorí čelia obvineniu z terorizmu.
