Irán a jeho jadrový program stále zaberá popredné stránky zahraničných novín. V súvislosti s Iránom sa v rôznych komentároch a analýzach veľakrát spomínajú tamojšie revolučné gardy.
Odpovede na otázky, ako v skutočnosti fungujú a čo všetko v krajine riadia, ponúkol švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung.
Článok si pre rubriku Čítanie zo zahraničnej tlače prečítal redaktor Slovenského rozhlasu Viliam Hauzer:
Revolučné gardy založil po islamskej revolúcii v roku 1979 duchovný vodca Rúholláh Chomejní. Polovojenská jednotka mala chrániť nový režim a ideológiu islamskej revolúcie pred vnútornými aj vonkajšími nepriateľmi.
Pod velenie gardy spadá aj elitná jednotka Kuds, ktorá vyzbrojila a vycvičila sieť milícií v regióne, takzvanú os odporu. Spája ich cieľ zničiť Izrael. Patrí tam Hamas a Islamský džihád v Pásme Gazy, Hizballáh v Libanone, Húsiovia v Jemene a rôzne militantné skupiny v Sýrii a Iraku.
Denník Neue Zürcher Zeitung skonštatoval, že revolučné gardy sú úzko previazané s duchovnými vodcami. Ich vzájomná podpora a ochrana spôsobuje, že Irán sa mení na kleptokratickú vojenskú diktatúru.
Revolučné gardy totiž výmenou za ochranu ajatolláha Alího Chameneího získavajú lukratívne štátne zákazky, môžu nelegálne obchodovať, neplatia dane ani clo. Niektorí pozorovatelia považujú za realistické, že gardisti by po smrti 86-ročného vodcu Alího Chameneího mohli oficiálne prevziať moc.
V posledných mesiacoch sa však takýto scenár stal menej pravdepodobným. Na medzinárodnej scéne totiž stratili gardisti veľkú časť vplyvu v dôsledku pádu Asadovej diktatúry v Sýrii, poníženia Hizballáhu v Libanone a najnovšie neschopnosti brániť iránsky vzdušný priestor. To všetko je terčom kritiky aj zo strany ľudí blízkych režimu, uzatvoril Neue Zürcher Zeitung.
