Zdanlivo nevinná navážka zeminy môže v prírode spustiť ekologický problém. Upozorňuje na to Správa Tatranského národného parku (TANAP) v súvislosti s novými druhmi rastlín, ktoré sa snažia z územia parku vytlačiť tie pôvodné. Pri hlavnom cestnom ťahu v Tatrách sa po zemných prácach objavila barborka obyčajná.
Napriek tomu, že hlavne v chránených územiach je snahou zachovať pôvodné druhové zloženie rastlín, neustále sa do voľnej prírody tlačia nové druhy. Ak sú dostatočne konkurenčne silné, dokážu podľa Správy TANAP-u z územia vytlačiť tie pôvodné.
„Okrem zástupcov inváznych nepôvodných druhov, ktorých reguláciu upravuje aj legislatíva, sme stále častejšie svedkami objavovania sa nových druhov v územiach, kde sa v minulosti nevyskytovali. Najčastejšie sa objavujú na človekom narušených plochách, na miestach, kde bol odstránený pôvodný vegetačný kryt,“ konkretizovala Správa TANAP-u.
Mohutný koreňový systém
Ľudové pomenovanie pre rastliny osídľujúce ruderálne a synantropné stanovištia je burina. Ich spoločným znakom je produkcia veľkého množstva ľahko klíčiacich semien a hlboký alebo mohutný koreňový systém. Zbaviť sa takéhoto nechceného návštevníka je podľa ochranárov v neskoršom období veľmi problematické.
„Jedno takéto miesto sme zaznamenali v blízkosti Cesty slobody, kde sa po zemných prácach objavili žlté porasty barborky obyčajnej,“ dodáva Správa TANAP-u. Ide o trvácu burinu, ktorá dorastá do výšky 30 až 70 centimetrov. Práve v tomto období ju „prezradia“ žiarivé žlté kvety. Jej semená dokážu po dozretí klíčiť počas celého vegetačného obdobia a v pôde môžu prežiť aj niekoľko rokov.
„V tomto prípade bola rastlina na lokalitu dovezená pravdepodobne so zaburinenou pôdou, v ktorej sa nachádzali jej semená. Obsadila navážky rozprestreté v okolí priepustu a ďalej sa šíri priekopou v smere jazdy motorových vozidiel. Po následnom zmapovaní okolia sme našli jej žiarivo žlté kvety na viacerých miestach v blízkosti cesty. Ide o nový problém, ktorý budeme ďalej sledovať a riešiť,“ spresnila botanička Správy TANAP-u Katarína Žlkovanová.
V tejto súvislosti je podľa nej potrebné venovať pozornosť a zaujímať sa o pôvod zeminy, ktorú privážajú ľudia aj do svojich záhradiek alebo, ako v tomto prípade, do chráneného územia.
