Milióny eur minuté, výsledok slabý. Pacienti nemajú dostupné všetky výhody modernej doby. Už dávno sa mohli objednávať k lekárovi na termín bez poplatku cez štátny elektronický systém. Ak by Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) dotiahlo jeho realizáciu do konca.
Nie je to jediná elektronická služba, ktorú malo centrum spustiť a ktorá pacientom chýba. Ministerstvo zdravotníctva začalo v inštitúcii kontrolu.
Objednávanie k lekárovi cez štátny portál spustilo NCZI. Cieľom bolo, aby sa pacient cez internet objednal k lekárovi na vybratý termín. Služba, o ktorej dnes takmer nik nevie, vyšla štát asi na 970-tisíc eur.
„E-objednávanie sme implementovali na prelome 2018 a 2019. Súviselo to s legislatívnou zmenou objednávania sa pacientov na doplnkové ordinačné hodiny. Vtedy to bolo implementované a nad rámec svojich štandardných hodín bola možnosť, aby lekári svojich pacientov objednávali,“ priblížil bývalý riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš.
„Aktuálne máme k dispozícii buď súkromné, komerčné, rôzne objednávacie systémy, alebo štátne eObjednanie na NCZI. Väčšina lekárov k dnešnému dňu využívajú práve tieto komerčné, ktoré sú spoplatnené rôznu výškou poplatkov, v závislosti od toho, aký systém je, aký je to región, aký je to lekár,“ informovala prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Elena Marušáková.
„Eobjednanie, nemyslím si, že to je správna cesta, ako je to vedené. A od roku 2018, kedy sa zavádzali doplnkové ordinačné hodiny, e -objednávanie pláva na povrchu, ale reálne sa nespustí,“ zhodnotil prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth.
„Systém je stále funkčný na doplnkové hodiny. Nie sú tam, samozrejme, lekári, asi to nevyužívajú v dostatočnej miere, ale je to funkčné,“ povedal Blaškovitš.
Prečo objednávací systém k lekárom na Slovensku nefunguje, zisťovala v relácii Reportéri redaktorka STVR Ingrid Drozdíková:
NCZI kritizuje lekárov
NCZI kritiku obracia na lekárov. Tvrdí, že nie sú ochotní sprístupniť svoje voľné termíny. Na kameru sa nik z centra vyjadriť nechcel.
„Zatiaľ nemám pocit, že by NCZI oslovovalo lekárov, aby sprístupnili svoje kalendáre alebo objednávacie systémy. Takže po tejto stránke si myslím, že niekde nastala chyba. Minimálne komunikačná,“ skonštatoval Šóth.
„Eobjednanie je na produkcii približne päť rokov, od doby uzákonenia doplnkových ordinačných hodín, ktoré sa však v praxi neujali. Systém dokáže doplniť aj štandardné hodiny. Lekári musia žiadať o implementáciu svojich dodávateľov informačných systémov, nie NCZI,“ vyjadrilo sa v písomnom stanovisku NCZI.
„Dlhé roky sa tlačí na štátny objednávací systém. A my dlhé roky upozorňujeme, prečo to nie je dobrý nápad a prečo to nie je možné. Pokiaľ sa nedorieši, ako vyriešiť to, keď vám pacient na termín nepríde,“ poznamenala výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných lekárov Naďa Trenčanská Bedušová.
Lekári sa nechcú vzdať príjmov
Objednávanie k lekárovi za poplatok zo zákona nie je možné. Obísť sa dá cez komerčných dodávateľov, s ktorými majú ambulancie zmluvu. Pacient si cez ich internetové portály vyberie termín, za ktorý zaplatí. Výnos z poplatkov sa rozdelí medzi dodávateľa a lekára.
„Systém, ktorý predstavilo NCZI, by bol bez spoplatnenia. To znamená, že bol by zrazu dostupný aj pre ľudí, ktorí naozaj majú finančné problémy v súvislosti aj s tým, že sú chronicky chorí alebo majú vážne problémy. Žiaľ, ja som nenašla ani jedného lekára, ktorý by bol pripojený do tohto systému,“ upozornila Marušáková.
Člen výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Tomáš Szalay potvrdil, že to môže byť aj preto, že lekári sa nechcú vzdať príjmov z poplatkov za objednanie na termín.
„Otázka je, prečo by to mali robiť, keď ich nič k tomu legislatívne nenúti, aby robili bezplatné objednávanie cez štát. Ja si myslím, že treba hľadať spôsob, ako ich napríklad za používanie služby odmeniť,“ povedal Szalay.
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Elena Marušáková uviedla, že bežné objednanie na termín môže stáť od desať eur až po 80, niekedy 100 eur. „Ak je v tom už zarátaný aj poplatok za vyšetrenie, stretli sme sa aj s poplatkom, ktorý presahoval 800 eur,“ dodala a prezradila, že išlo o gastroenterológiu.
„Nie som za to, aby sa peniaze hala-bala vyberali,“ vyjadril sa praktický lekár pre dospelých Jozef Matta.
Rezort zdravotníctva problém eviduje
Výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných lekárov Naďa Trenčanská Bedušová považuje túto situáciu za následok nedostatočného financovania ambulantnej sféry.
„Na to tiež dlhodobo upozorňujeme. V minulom období bol normálne regulárny poplatok za objednanie, bol nejaký čas u lekára, kedy vedeli prísť akýkoľvek pacienti bez povinnosti platby a potom bol v rámci, kvázi, nadštandardu poplatok na čas za objednanie,“ dodala.
Doplnila, že keď sa zrušil, bola to „vec, po ktorej najviac pacienti volali, aby sa vrátila späť“.
Poplatky za objednávanie nevníma za správne ani predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Vladimír Baláž. „Mali by sme sa zamyslieť, ale to je téma, ktorá bude na stole ministerstva zdravotníctva. Nie je to ľahká téma,“ povedal.
Ministerstvo zdravotníctva eviduje nezáujem lekárov o štátny objednávkový systém. Chce ho preto využiť aspoň pre jednu skupinu pacientov s onkologickými ochoreniami.
„Ak to niekomu bude slúžiť, už to je považované za úspech, lebo v tejto chvíli sú to len vyhodené peniaze, ktoré neslúžia nikomu. Ale stále som skeptický, keď sa z toho urobí tzv. onkoassist,“ reagoval Szalay. Je to podľa neho omnoho zložitejšie, než si programátori na NCZI dokážu predstaviť.
„Onkoassist je samostatná kapitola. Takže či sa spustí modul v tom zmysle ako prvý, to je možné. Ale ja si myslím, že aj objednávanie sa bude robiť. V akom veľkom rozsahu a kto každý bude do toho zapojený, to je dobrá otázka,“ poznamenal Baláž.
Nejde o jedinú nefunkčnú službu
Ďalšou elektronickou službou je eLab, na ktorý štát minul viac ako 960-tisíc eur. Ak by služba fungovala, výsledky laboratórnych vyšetrení pacienta v elektronickej podobe by mohol vidieť lekár kdekoľvek na Slovensku. Rezort zdravotníctva tvrdí, že je v prevádzke. Realita je iná.
„Z hľadiska poskytovateľov, keďže kooperujeme s nejakým laboratóriom, kde posielame vzorky, tak cez jeho portál si vlastné výsledky dokážeme pozrieť. Ale ako náhle pacient bol niekde inde, poprípade bol v nemocnici, na urgentnom príjme, tak my už laboratórne výsledky nevidíme,“ priblížil prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth.
„Laboratórne výsledky sú asi druhá najdôležitejšia služba aj z pohľadu výhody pre lekára, ako aj pre pacienta. Majú jeden benefit, lebo tam sú úspory rádovo v desiatkach miliónov eur ročne,“ vysvetlil Blaškovitš.
„Či už je to krvný obraz, biochemické parametre, poprípade mikrobiologické spektrum, protilátkové vyšetrenia, prípadne sérologické vyšetrenia. Toto všetko by mal zahŕňať eLab,“ vysvetlil Šóth.
„Tým, že nie je prehľad, nie je v tom poriadok, pacienti si nepamätajú. Nákladné vyšetrenia sa robia zbytočne a opakovane. Takže ak eLab bude fungovať, tak my to všetci len uvítame,“ podotkla Trenčanská Bedušová.
Podľa Marušákovej to tiež spomaľuje celkový proces diagnostiky. „Máme zlé dáta čo sa týka úmrtnosti. Ani nie kvôli tomu, že pacienti chodia neskoro, ale že diagnóza pre zle nastavené procesy trvá šesť až 12 mesiacov. Onkologickí pacienti po šiestich mesiacoch už majú prvé metastázy,“ dodala.
Služba eLab už mala byť v prevádzke
Marián Šóth tvrdí, že eLab mal byť od 1. januára 2025 funkčný a v plnej prevádzke. „Ešte stále nefunguje,“ poznamenal.
„Mám prísľub od šéfa NCZI, že bude spustený v polovici tohto roku. Teraz sme pred polkou tohto roku, takže na najbližšej schôdzi NR SR zavolám pána riaditeľa na zdravotnícky výbor s tým, kedy to bude fungovať,“ avizoval lekár a predseda výboru NR SR pre zdravotníctvo Vladimír Baláž. Tomáš Szalay si myslí, že to tak skoro nebude.
Podľa Marušákovej z prieskumu vyplýva, že menej ako tretina oslovených ľudí dôveruje tomu, že štát je schopný takýto systém urobiť. „Väčšine ľudí, je to viac ako dve tretiny, je úplne jedno, od koho systém bude. Pre nich je dôležité, aby systém bol, aby bol funkčný, aby ho vedeli využívať a samozrejme, aby bol bezpečný,“ ozrejmila.
„Počas môjho pôsobenia sa eLab spustil, myslím, v 2019. Tri najväčšie laboratóriá, ktoré na Slovensku sú, tam výsledky zapisovali. To, čo nebolo implementované, bol proces elektronickej žiadanky,“ informoval Blaškovitš.
„Kľúčovým faktorom je pripravenosť informačných systémov laboratórií a ambulancií, ako aj zapojenie zdravotných poisťovní. NCZI preto organizuje workshopy pre lekárov, aby im službu eLab čo najviac priblížilo a urýchlilo jej nasadenie v praxi. Do pilotného zapojenia sa pridali najväčšie laboratóriá,“ vyjadrilo sa NCZI v písomnom stanovisku.
Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Eva Kliská spresnila, že ako najväčšia nemocnica na Slovensku sa do pilotného projektu eLab zapojila koncom minulého roka. „Zistili sme rôzne nedostatky, predovšetkým na strane nemocničného informačného systému a tie sa snažíme odstrániť,“ dodala.
Poisťovne vytvárajú vlastný systém
Ešte v minulom roku NCZI zverejňovalo čakacie lehoty na operácie. Pacienti mali informácie o tom, ako dlho sa v ktorej nemocnici na zákrok čaká. Tieto údaje sú momentálne nedostupné. „Zo zákona to má NCZI zverejňovať na svojom portáli. No a keď si teraz otvoríte stránku NCZI, zistíte, že tam je oznam, že nefunguje. Pýtam sa, prečo?“ povedal Szalay.
„NCZI zverejňovalo čakacie listiny už v novembri minulého roku. Zdravotné poisťovne však navrhli zmenu štruktúry dát a ministerstvo zdravotníctva zmenu odobrilo,“ zdôvodnilo NCZI v písomnom stanovisku.
„Vzhľadom na to, že ide o technicky náročný proces, služba zatiaľ nie je funkčná. Do konca mája by mala byť v produkcii nová verzia,“ informovalo NCZI.
„Toto je robota, nech preženiem, na dve popoludnia. V tejto chvíli, z pohľadu verejnosti, to vyzerá, že čakačky nefungujú. Napriek tomu, že sa tam ladujú státisícami informácií z nemocníc, tak na webe nie je vidno nič, pretože NCZI v tomto absolútne zlyhala,“ skritizoval Szalay.
„Očakávam od čakačiek, že nám bude úplne jasné, koľko peňazí budeme potrebovať v systéme na to, aby sme uhradili zdravotnú starostlivosť, ktorá je v nejakom pláne, ktorý tu funguje,“ poznamenal Baláž.
Tento produkt je zase trošku už po zenite, alebo niekde na druhej koľaji, pretože objednávacie, čakacie listiny už vytvárajú zdravotné poisťovne. Neviem, či to je úplne správna cesta. Ak je, budeme vidieť aspoň z hľadiska štatistiky, kde a koľko operácií sa realizuje,“ uviedol Šóth.
Meniaci sa riaditelia
Vladimír Baláž je presvedčený, že takéto projekty majú ísť cez štát a naopak, je odporcom toho, aby to riešili zdravotné poisťovne. „Poisťovne sú súkromný podnik u nás. Keď sa rozhodnú, že vám to už nedajú ďalej, tak vám to nedajú. Vo svete nikde takto systém nefunguje,“ dodal.
„Ministerstvo zdravotníctva začalo komplexnú revíziu digitalizačných projektov NCZI, vrátane týchto troch služieb. Cieľom je vyhodnotiť nielen technickú pripravenosť, ale najmä ich reálnu pridanú hodnotu pre zdravotnícky systém a pacientov,“ informoval rezort zdravotníctva v písomnom stanovisku.
„Zbytočná inštitúcia to nie je, ale musí si plniť všetky úlohy. Ak NCZI blikajú servery a aplikácia funguje a tým končíme, tak samozrejme, za takého predpokladu je otázne, aj z toho pohľadu, ako je NCZI financované. Dnes je to okolo 20 miliónov ročne,“ zhodnotil Blaškovitš.
Baláž podporuje, aby sa všetky informácie o zdravotnom systéme zbierali na jednom mieste. Szalay upozornil, že v NCZI sa na poste šéfa „za jedenásť rokov vymenilo jedenásť rôznych mien“.
„Keď priemerná životnosť riaditeľa je zhruba rok, ako môžete robiť niečo koncepčné, niečo z vízie, niečo, čo chcete aj implementovať,“ podotkol Szalay.
„Ja mám pocit, že niekedy najväčší problém je v tom, že si ľudia myslia, že každý má na všetko rovnaký pohľad. Stačilo si sadnúť k tomu stolu a nahlas hovoriť, čo idem robiť, aby vedeli ostatní odborníci dať tomu spätnú väzbu,“ uzavrela Marušáková.
