Európska komisia v rámci 18. balíka sankcií proti Rusku navrhla ďalšie obmedzenia týkajúce sa ruského energetického a bankového sektora, zníženie cenového stropu ruskej ropy a zákaz využívania infraštruktúry plynovodu Nord Stream. Oznámila to v utorok (10. 6.) predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová spoločne so šéfkou únijnej diplomacie Kajou Kallasovou.
EÚ tým chce podľa šéfky únijnej exekutívy zvýšiť tlak na Rusko a dosiahnuť, aby zasadlo k rokovaciemu stolu a pristúpilo na prímerie v konflikte s Ukrajinou.
Nový balík sankcií teraz prerokujú členské štáty EÚ. Na jeho schválenie musí padnúť jednomyseľný súhlas. Slovensko a Maďarsko už skôr naznačili, že by mohli byť proti ďalším sankciám, čo by mohlo rokovania skomplikovať.
„Je jasné, že Rusko nechce mier, naopak vojnu na Ukrajine vyostruje,“ povedala novinárom v Bruseli Kallasová. „Náš odkaz je jasný, vojna musí skončiť, potrebujeme ozajstné prímerie,“ doplnila ju Von der Leyenová. Sila je podľa nej jediný jazyk, ktorému Rusko rozumie.
Znižovanie cenového stropu na ruskú ropu
Balík zahŕňa zníženie existujúceho cenového stropu na ruskú ropu prepravovanú po mori zo 60 dolárov na 45 dolárov za barel.
EÚ spolu so skupinou G7 a Austráliou zaviedla cenový strop 60 dolárov za barel ruskej ropy prepravovanej po mori v decembri 2022. V prípade prekročenia tohto limitu sa zakazuje ropu prevážať a poisťovať jej prepravu.
Cieľom systému je obmedziť Moskve príjmy na financovanie vojny na Ukrajine, ale zároveň zabrániť výraznému výpadku v dodávkach ropy na svetový trh.
Zníženie cenového stropu na ropu chce EÚ prerokovať na schôdzke krajín G7, ktorá sa koná tento týždeň v Kanade. „Predpokladám, že to urobíme spoločne ako G7. Začali sme s tým ako G7, bolo to úspešné ako opatrenie G7 a chcem v tomto opatrení ako G7 pokračovať, „uviedla šéfka Európskej komisie.
Navrhované sankcie sa týkajú aj teraz nefunkčných baltských plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Mieria tiež proti takzvanej ruskej tieňovej flotile. Ide o zahraničné plavidlá, ktoré prepravujú ruské ropné produkty a Moskva tak cez ne obchádza existujúce exportné obmedzenia.
O možných sankciách proti prevádzkovateľovi plynovodu Nord Stream, ktorý v dvoch vetvách vedie z Ruska po dne Baltského mora do Nemecka, už na začiatku mája informoval americký list The Wall Street Journal (WSJ). Uviedol vtedy, že Európa by tak zareagovala na ruské snahy o obnovu prevádzky tohto produktovodu.
O takejto možnosti hovoril ruský prezident Vladimir Putin, keď uviedol, že Rusko o tejto téme hovorilo s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Možný dátum schválenia balíka
Kedy by mohol byť 18. balík schválený, zatiaľ nie je jasné. Je možné, že by sa tak mohlo stať na rokovaní ministrov zahraničia EÚ v pondelok 23. júna. Už skôr sa ale objavili informácie, že by EÚ chcela koordinovať svoje aktivity so Spojenými štátmi.
Samostatné kroky totiž podniká tiež americký Senát, kde získala širokú nadstranícku podporu iniciatíva republikánskeho senátora Lindseyho Grahama. Jeho návrh predpokladá až 500-percentné dovozné sankcie na krajiny, ktoré nakupujú ruské ropné a energetické produkty.
Graham takýto postup považuje za páku na Putina pre prípad, že by odmietal napredovať v ceste k mieru na Ukrajine.
